Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR, čo bolo o 2,6 % menej ako za rovnaké obdobie minulého roku. Pod zníženie tržieb sa podpísali: neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Pri celkovom poklese, ktorý za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %,  je pozitívom aspoň trojpercentný nárast za 9 mesiacov, v pododvetviach výroby rafinovaných ropných produktov a výrobkov z gumy a plastu. Vďačíme za to hlavne miernemu rastu výroby v slovenských automobilkách. Ostatné pododvetvia však klesali, najviac – až o takmer 25 % klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako 20 % klesla i výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles je v subsektore plasty v primárnej forme, až o 48,3 %. Je to dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu. Chemikálie a chemické výrobky poklesli cca o jednu štvrtinu, čo veľmi jasne dokresľuje celkovú situáciu odvetvia ako takého v rámci SR, ale v podstate aj v Európe, kde dochádza k masívnym poklesom tržieb a výkonnosti, najmä v prospech nárastu pozície čínskeho chemického priemyslu na svetovom obchodnom objeme,“ vysvetlil R. Karlubík.

Dodal, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky (cca 80 % HDP sa realizuje cez export)  rozhodujúci podiel. ,,Najmä v Európe vládne neistota z budúceho vývoja, v kríze sú najmä naše tradičné exportné teritóriá  – Taliansko, Španielsko, Grécko, Portugalsko, nepriaznivé vyhliadky má i Francúzsko. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách.  Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Je pritom ťažké pomenovať oblasť, ktorá je v najväčších problémoch. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je  lacnejší import umelých vlákien z Ázie,“ konštatoval R. Karlubík.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že obmedzovanie produkcie emisií, zvyšovanie cien energií, ale najmä manažment chemikálií prostredníctvom nariadenia REACH, ktorého cieľom je dosiahnuť zvýšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia najmä výrazným obmedzením látok vzbudzujúcich vážne obavy ich nahrádzaním látkami menej nebezpečnými, vystavuje konkurenčnú schopnosť európskeho chemického priemyslu a následne celého priemyslu vážnym skúškam, tak z hľadiska vnútorného trhu, ako aj z hľadiska exportu. Čo je ale podstatné, že obmedzenie používania takýchto látok na trhu EÚ dostatočne nebráni dovozu výrobkov s ich obsahom z tretích krajín, čo značne znevýhodní chemický priemysel EÚ a priemysel EÚ ako taký (vrátane sektorov chemického priemyslu v SR).

,,Napriek protestom zo strany priemyslu, EÚ i slovenská vláda sú zahltené svojimi vlastnými problémami a uprednostňujú krátkodobé riešenia aj na úkor budúcnosti. Či sú to na európskej úrovni záchrana eura a eurozóny, alebo na slovenskej úrovni konsolidácia verejných financií  a nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Toto všetko len posilňuje presun domácich firiem do daňových rajov a tí, ktorí ostanú, musia platiť o to viacej. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Pritom na Slovensku v celom odvetví chémie sú práve malé a stredné firmy počtom  prevažujúce. Ku koncu minulého roka tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí. Priemer 160 ľudí na jednu našu firmu je z pohľadu európskej , či svetovej veľkosti, naozaj nízky a sú to malé firmy. Presun do daňových rajov si môžu dovoliť len tí, ktorí sú vyššie ziskoví a schopní znášať transakčné náklady, čo v odvetví chémie v podstate nie je možné.  Dane však nie sú všetko, stačí aj vysoko prepracovaná vymožiteľnosť práva ako v Holandsku a nízke ceny elektriny a energií v USA a firmám sa oplatí presťahovať. Slovensko tak prichádza o peniaze z daní, investície a nasleduje aj odliv kapitálu a mozgov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že jedným z pozitív domáceho vývoja je zníženie cien za elektrinu, aj v dôsledku poklesu cien za distribúciu. Nutné sú však ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je preto nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia.

,,Vláda by mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Netreba nič vymýšľať, postačí zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku  a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk, aby si mohli majitelia a akcionári vyplácať legálne podiely na zisku. Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatilo platiť dane. Treba to vrátiť späť, aby sa mohli podnikatelia venovať podnikaniu a nemuseli riešiť existenčné otázky prežitia firiem,“ uzavrel R. Karlubík.