Tržby chemického a farmaceutického priemyslu SR za 1.štvrťrok 2024 dosiahli 3,317 miliardy EUR, čo bolo na úrovni rovnakého obdobia roku 2023. Nárast zaznamenali iba v odvetví rafinérskych výrobkov a to o 26%. Na rovnakej úrovni stagnovali farmaceutické výrobky a náterové látky. V ostatných odvetviach bol zaznamenaný pokles tržieb, najviac v odvetví výrobkov z gumy a plastov o 19 %. Pod nepriaznivý vývoj sa podpísal pokles pridanej hodnoty a to medziročne o 21 % v porovnaní s 1.štvrťrokom 2023, pri súbežnom raste miezd o približne 13 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Kým inflácia poklesla do mája 2024 až na prijateľných 2,2%, čím čiastočne stabilizovala ceny vstupných materiálov potrebných na výrobu, ostatné negatívne vplyvy pretrvávali. Priemysel je negatívne ovplyvnený nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a odchodom veľkého počtu zamestnancov do predčasného dôchodku. Ovplyvňuje ho aj naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu, bez akejkoľvek diskusie s priemyselnou sférou. Ceny energií sa – zásluhou interných opatrení a externých vplyvov ako relatívne mierna zima, začali postupom času normalizovať. Negatívne však naďalej situáciu ovplyvňuje vojna na Ukrajine a Blízkom východe, čo zvyšuje riziko útokov na dopravné trasy a narušenie zásobovania,“ komentoval vývoj R.Karlubík.
Dodal, že v prvom kvartáli 2024 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví a kým tržby dosiahli podobné hodnoty ako v minulom roku, mzdy stúpli.
Mzdy stúpajú, produktivita práce klesá
Priemerná mesačná mzda v chemickom a farmaceutickom priemysle za 1.Q.2024 medziročne stúpla o približne 13 % na 1 999 eur. Výraznejšie rástla v odvetví rafinérskych výrobkov, kde si zamestnanci polepšili o 13 %, v iných odvetviach od 7 až do 13 %. S nárastom priemernej mesačnej mzdy však klesla pridaná hodnota, medziročne o 21 % v porovnaní s 1.Q.2023. ,,Za znížením pridanej hodnoty je pravdepodobne znížená produktivita práce, čo môže byť spôsobené nedostatočnými investíciami do technológií a vybavenia a nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov,“ konštatoval R.Karlubík.
Pokles zamestnanosti
ŠÚ SR v prvom štvrťroku 2024 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 269 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V porovnaní s minulým rokom je to pokles o 3 %. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. kvartáli 2024 spolu 51 podnikov, ich počet medziročne narástol o 9 %. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 2 nové podniky v odvetví farmácie. Počet podnikov však dlhodobo klesá.
Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v prvom kvartáli 2024 znížila a trh práce bol ochudobnený o 3 % zamestnancov. Vo všetkých odvetviach je zaznamenaný pokles počtu zamestnancov. V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje celkovo 37 944 zamestnancov, čo predstavuje približne 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.
Očakávaný vývoj
Druhý kvartál 2024 i zvyšok roka bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s nedostatkom odborných pracovníkov, konkurenčným tlakom, najmä z krajín z nižšími výrobnými nákladmi (krajiny tretieho sveta). Aj v nasledujúcich rokoch čaká tento priemysel veľká výzva – jeho radikálna transformácia. Stále je však neisté ako sa budú aplikovať výzvy Green Dealu, pretože jeho finálna legislatívna forma a ciele sú stále nejasné. Navyše sa stále menia. Okrem iného podľa výsledkov volieb v krajinách EU i prípadnej zmeny v USA. Spôsob konsolidácie slovenských verejných financií je pritom tiež stále nejasný.
,,Pretrvávajú však tlaky na rast miezd nekrytých rastom produktivity práce a ďalšie vplyvy. Trh práce sa vplyvom nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, nízkeho záujmu študentov o technické smery, odchodu mladých ľudí z krajiny a vysokému počtu zamestnancov v dôchodkovom veku, dramaticky mení k horšiemu. Je načase uľahčiť a vyjasniť pravidlá zamestnávania kvalifikovaných ľudí zo zahraničia, ktorí sú kultúrne blízki a vhodní pre integráciu a mohli by nahradiť klesajúcu domácu populáciu. Inak hrozí kolaps dôchodkového i zdravotného systému,“ konštatuje R. Karlubík.