Popri historických pamiatkach mesta Bardejov a Bardejovských kúpeľoch sa čoraz častejším cieľom návštevníkov severovýchodného Slovenska stáva Zborovský hrad (Makovica).Hrad Zborovje národnou kultúrnou pamiatkoua má zaujímavú históriu, rovnako ako dedina na jeho úpätí. Dejiny tu zaznamenali boje nielen v stredoveku, ale aj počas 1.svetovej vojny. V dedine Zborov založili v roku 2010 Občianske združenie na záchranu Zborovského hradu, ktoré sa postaralo o jeho obnovu a záchranu v dnešnej podobe, s využitím projektu prác pre dlhodobo nezamestnaných a dobrovoľníckej práce nadšencov histórie. Informoval o tom riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ – Bardejov Radomír Jančošek.

 

,,V máji tohto roku uviedli do prevádzky nový most do vstupnej bránovej veže Zborovského hradu. Vstupný most je situovaný rovnako ako v minulosti. Prvým krokom k jeho obnove bol archeologický výskum a domurovanie časti zničeného predbránia.Na hrade sú rozmiestnené tabuľky, ktoré poskytujú informácie o jeho histórii. Pri hrade sa nachádzajú upravené ohniská, s možnosťou opekania a je tu povolené aj stanovať,“ dodal R.Jančošek.

 

Hrad bol centrom Makovického panstva, ktoré sa radilo medzi najväčšie. Jeho vlastníci patrili k najvýznamnejším rodom v Uhorsku. Boli to Cudarovci, Rozgoňovci, Tárcaiovci, Šerédiovci, Rákociovci. Mnohí z nich boli šarišskými županmi, Rákociovci takmer sto rokov.Šerédiovci hrad prebudovali na renesančnú pevnosť s dvomi okruhmi hradieb kvôli tureckej hrozbe. Gašpar I. Šerédi dostal hrad od kráľa za zásluhy v boji proti Turkom. Bol kapitánom Horného Uhorska. Jeho brat Juraj je pochovaný v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Na červených mramorových doskách tumby sú napísané žalospevy a chválospevy na Juraja. Pred Dlhou Lúkou je pamätník Gašpara II. Šerédiho. Podľa povesti zomrel na tomto mieste od žiaľu, lebo musel predať svoj milovaný hrad. Socha Gašpara Šerédihovyrezaná z kmeňa zlomenej jedle víta návštevníkov hradu Zborov pred jeho vstupnou bránou. Dedina Zborov bola centrom Makovického panstva, kde si jeho páni postavili tri kaštiele. Zachovali sa iba obvodové múry šerédiovského kaštieľa. V parku pred ním a rákociovským kostolom sv. Žofie sú drevené sochy osobností spojených so Zborovom vrátane Gašpara a Juraja Šerédiho.

 

Zaujímavé údaje hrade Zborov sú publikované v Monument revue 1/2014 : ,,Hrad Zborov, počas celého feudalizmu nazývaný Makovica, je najsevernejšie položeným hradom na Slovensku. Založili ho ako kráľovskú pohraničnú fortifikáciu s dôležitou vojenskou (strážnou a kontrolnou) a administratívnou funkciou pravdepodobne už koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Postupne sa vyvinul na pomerne rozsiahly a dobre opevnený hrad, ktorý bol v rukách viacerých šľachtických rodov. Počas vlastníctva Rákociovcami bol jedným z oporných sídiel rebelov, ktorým zostal až do Satmárskeho mieru (1711), keď ho na príkaz panovníka zbúrali. Podľa niektorých zistení v bojoch medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom boli mohutné zrúcaniny hradu Zborov vážne poškodené (na hradnom vrchu mal vybudované ubytovacie priestory cisársko-kráľovský Vlastibranecký peší pluk č. 4Klagenfurt).

Približne v polovici 16. storočia si Šerédyovci v podhradskom Zborove postavili ranorenesančný kaštieľ (jednoposchodová bloková stavba s diagonálnymi opornými piliermi na nárožiach). Prvá písomná zmienka informuje až o jeho oprave (1593). Uhorský štát ho v roku 1907 odkúpil pre potreby Lesnej správy v Zborove. V prvej svetovej vojne bol poškodený. Po roku 1918 ho vlastnila Štátna lesná správa, ktorá ho prestavala. Slúžil na administratívne účely, v druhej polovici 20. storočia využívali horné poschodie ako obytné. Na začiatku septembra 1969 vyhorel a odvtedy je zrúcaninou. Na jeho sanácii sa v súčasnosti podieľa Združenie na záchranu Zborovského hradu. V prvej tretine 17. storočia (okolo 1620) si Rákociovci postavili v Zborove neskororenesančný dvojkrídlový dvojvežový kaštieľ. Veľkoryso ho prestavali (1660) a neskôr (1795) rozšírili.

Uhorské kráľovské ministerstvo pôdohospodárstva zriadilo koncom 19. storočia v jeho časti internát pre deti a siroty lesných zamestnancov. Následkom požiaru v liehovare (severne od kaštieľa) 25. apríla 1914 vyhorel nielen kaštieľ s archívom, ale aj priľahlý kostol. V lete 1914 dostal objekt síce provizórne zastrešenie, avšak boje na jar 1915 ho poškodili. Po ich skončení ho prekryli dočasnou strechou, ktorú však strhla víchrica (1919), odvtedy sa pomaly menil na zrúcaninu. Na začiatku 40. rokov 20. storočia požiadala zborovská obecná rada (s podporou miestnej organizácie HSĽS) Ministerstvo hospodárstva o povolenie búrania objektu ako zdroja stavebného materiálu pre tamojších obyvateľov. Zvyšky posledných múrov kaštieľa zasypaných rozobratým materiálom a polozrúcané pivničné priestory stáli ešte na začiatku 60. rokov minulého storočia, keď ich z bezpečnostných dôvodov definitívne odstránili.

Kostol sv. Žofie (č. ÚZPF 263/1) nechala v neskororenesančnom štýle v roku 1640 (iný údaj 1641) pristavať ku kaštieľu Žofia Bátoriová ( 1680), manželka Juraja II. Rákociho ( 1660) a matka Františka I. ( 1676). Trojloďová bohato profilovaná pozdĺžna stavba s dvojicou veží na východnom štítovom priečelí s výnimočnou orientáciou svätyne na západ je architektonicky blízka Kostolu Najsvätejšej Trojice v Košiciach (majú spoločnú donátorku). Kostol barokovo upravovali (1731) a rozsiahlo prestavali. Po novej konsekrácii (1794) sa uvádzal s patrocíniom sv. Jána Nepomuckého. Požiar 25. apríla 1914 roztavil dva kostolné zvony a zničil hodiny na južnej veži. Vnútro kostola zostalo takmer neporušené, avšak bojová činnosť v apríli a máji 1915 ho vážne poškodila. Devastácia pokračovala v lete 1919, keď silný vietor zničil provizórne zastrešenie a po výdatných dažďoch sa zrútila jeho klenba.“ Zdroj: https://docplayer.hu/42231895-Monument-revue-rocnik-3-cislo-1-casopis-pamiatkoveho-uradu-sr-na-prezentaciu-vedeckeho-poznavania-kulturneho-dedicstva.html

 

V dedine Zborov je zaujímavosťou vojenských dejín aj pamätník venovaný 28. pražskému pluku v Zborove, ktorý je dielom akad. arch. Viléma Kvasničku (1885 – 1969), bývalého československého legionára v Rusku. Je vytvorený z hořického pieskovca na pamiatku pôsobenia Českej družiny, z iniciatívy Kruhu starodružiníkov, s podporou pražského Pamätníka odboja a  Miestneho osvetového zboru v  Zborove. Tvorí ho soklová časť s odsadenou hladkou rímsou, na ktorú dosadá päťpoľová časť s dvoma textovými (Na památkuvítězného vstupu České družiny na půdu Československa v doběSvětovéválky v  únoru 1915 a  Památce Jana Šípka, dobrovolce II. roty 1. pluku) a  dvoma plastickými poľami (vytesaný dvojkríž na trojvrší a nad ním bronzový štátny znak Československej republiky).

Okrem pamätníka z 1. sv. vojny venovaného 28. pražského pluku sa v obci Zborovnachádza aj vojenský cintorín z 1. sv. vojny a vojenský cintorín z 2. sv. vojny, ktorý ako prvý na Slovensku zrekonštruovala nemecká organizácia na záchranu hrobov. www.zborov.sk

 

Obec Zborov je najväčšou obcou bardejovského okresu  a je vzdialená 9 km od Bardejovských Kúpeľov. Priamo z Bardejovských Kúpeľov cez Zborovský hrad je vybudovaný okružný náučný chodník. Celý tento okruh je turisticky nenáročný cca 4 hod. Kratšia turistická trasa na hrad vedie priamo zo Zborova z ulice Podhradie (40 min.) Nad hradným vrchom je najstaršia prírodná rezervácia v okrese so zmiešaným bukovým, hrabovým a dubovým porastom na rozlohe 24 ha.

 

Región severovýchodného Slovenska má čo ponúknuť – od histórie, kultúry, podujatí, športových aktivít, cyklotrás až po relax a kúpeľnú liečbu v Bardejovských kúpeľoch.  Skutočným klenotom turistického ruchu  je historické mesto Bardejov zapísané v UNESCO. V okolí Bardejova je 6 navzájom prepojených cyklotrás, s dĺžkou takmer 10 km. Tvoria ich 4 liečivé singletracky – Lekársky, Napoleon, Čerešenka a Herkules, Kyslíková cesta Mihaľov – Bardejov, Kyslíková dráha v Bardejovských Kúpeľoch. K dispozícii je aj necelých 40 km značených turistických chodníkov. Táto sieť singletrackov pri Bardejove a Bardejovských kúpeľoch je v zime zasnežená a časť z nich sa mení na bežkárske trate. Navyše sa v sezóne koná niekoľko nosných podujatí, ktoré ako magnet priťahujú tisíce turistov. Patrí k nim hlavne historický Bardejovský jarmok s takmer 700-ročnou tradíciou, ale aj podujatia v Bardejovských kúpeľoch ako sú Otvorenie kúpeľnej sezóny, Alžbetínsky deň, Folklórny festival, Pivný festival, či Vínny festival.

 

Bardejovské kúpele sanachádzajú 5 km od Bardejova. Patria k najobľúbenejším a najstarším slovenským kúpeľom. Hostia majú na výber z dvoch wellness komplexov. Väčšie Wellness Spa – bazénový a saunový svet je v hoteli Ozón a menšie (bez plaveckého bazénu) je v kongresovom hoteli Alexander. V komplexe Wellness Spa je možné využiť denne bazén a saunový svet. V stredu až nedeľu sú prístupné aj fitness, masáže a solárium. V hoteli Alexander je k dispozícii v stredu až nedeľu whirlpool, fínska a parná sauna, ochladzovací bazén, prívalová sprcha, tropická a masážna sprcha, tepidárium, fitness, masáže. Luxusný štvorhviezdičkový kongresový hotel Alexander je najlepšou voľbou pre konanie kongresov, školení, seminárov, workshopov, teambuildingov, obchodných stretnutí, ale aj svadieb a zábav.

 

Mesto Bardejov sa právom sa hrdí opakovanými prvenstvami v súťaži o Najkrajšie mesto Slovenska.Návštevníci tu môžu obdivovaťRadničné námestie s nádhernými gotickými meštianskymi domami, Bazilikou minor Sv. Egídia, s bývalou Mestskou radnicou – prvou stavbou renesancie na území Slovenska, v ktorej je umiestnená expozícia Šarišského múzea. Medzi klenoty patrí Bardejovské suburbium – Stará synagóga v Bardejove. Stará synagóga bola vyhlásená na národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, mikve a bethamidraš v roku 2000. V tom istom roku bolo historické jadro mesta Bardejov spolu so židovským suburbiom zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.Bardejov a okolie sú ideálnou destináciou pre strávenie rodinnej dovolenky, či výletu.

 

Medzi obľúbené miesta patrí aj zachovanédrevené kostoly: Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj. Obľúbený je aj Lesnícky náučný chodník ČIERNA MLÁKA v Bardejovských Kúpeľoch a tamojší Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry. Cieľom výletov je aj agroturistické zariadenie v Stebníckej Hute Slnečný Majer.

 

Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku sú národné kultúrne pamiatky venované historickým udalostiam, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny v oblasti Duklianskeho priesmyku a pamiatke tu padlým vojakom (40 km od Bardejova).

ZOO Park Stropkov – (46 km), v súčasnosti je v tam 60 druhov rôznych zvierat a vivárium.

Prešov – (45 km od Bardejovských Kúpeľov), tretie najväčšie mesto Slovenska, Kapušiansky hrad –(35 km), Šarišský hrad (48 km), Pieniny a Červený Kláštor (80 km).

Viac je na : www.svidnik.sk,www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk,www.visitbardejov.sk

 

Projekty a ich aktivity sú realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.