Archiv pro rubriku: Strojírenství

Slováci vyvinuli unikátny systém zvýšenia bezpečnosti prepravy

Posted on by

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR  sa v roku 2012 zapojil do projektu ChemLog Tracking and Tracing. Projekt je zameraný na  zvýšenie bezpečnosti prepravy nebezpečného nákladu využitím technológie monitorovania zásielok.  V súčasnosti sa monitorovanie  využíva hlavne v cestnej doprave, kde takto dopravcovia majú prehľad o stave svojich vozidiel na cestách. V projekte ChemLog TaT sa však riešitelia – Doc. Juraj Jagelčák  zo Žilinskej univerzity a Ing. Jaroslav Čermák  ZCHFP SR, koordinátor projektu ChemLog TaT, zamerali na kombinovanú dopravu. ZCHFP si za partnera vybral kolektív Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity, vedenej prof. Jozefom Gnapom.

 

,,Testovali sme prepravy cisternových  kontajnerov aj kontajnerových vlakov po celej Európe. V spolupráci s českými a slovenskými operátormi sme testovali na trasách ich vlakov  do ruského Černjachovska, tureckého Cerkezkoy, talianskeho Terstu, nemeckého Hamburgu, Bremerhavenu aj Duisburgu až po holandský  Rotterdam. V marci sme sa dostali až do Donecka, krátko pred vypuknutím nepokojov. V spolupráci s autodopravcami sme testovali jazdy kamiónov po celej Európe od Portugalska po Ural. Iniciatívny prístup doc. Juraja Jagelčáka nás doviedol k testovaniu jázd až na Ural aj do kazašskej Astany. Skúšali sme aj plavby na námorných trajektoch do Anglicka, Švédska aj na Brač. Na Dunaji sme monitorovali plavbu od  Čierneho mora po horný Dunaj a po kanáli Dunaj – Mohan – Rýn až na rieku Mohan takmer po Frankfurt. Získané údaje sa dajú porovnávať s informáciami z Riečneho informačného systému RIS, používanom na Slovensku a v Rakúsku.  Splnili sme zadanie vedúceho projektu, ktoré rakúski partneri vôbec neriešili,“ vysvetľujú koordinátori projektu J. Čermák a J. Jagelčák.

 

A dodávajú, že  oproti nákladným automobilom je hlavný rozdiel  v tom, že jednotky nemajú napájanie z elektrickej  siete  automobilu,  ale potrebujú vlastný zdroj elektrickej energie.  Predĺženie intervalu medzi  nabíjaniami si vyžaduje čo najvýkonnejšie akumulátory. Tie zvyšujú ceny jednotky a spolu s roamingovými poplatkami sú hlavnými nákladmi monitorovania.

 

,,V tom musíme vyzdvihnúť prístup havířovskej firmy NAMsystem, ktorá nám zapožičala jednotky  a platila dátové prenosy.  Menšou mierou nám pomohla vlastnými jednotkami aj šalianska firma Qadra. Palubné jednotky sa lokalizujú cez GPS signál a posielajú aj informácie o teplote vo vnútri jednotky a nárazoch v troch osiach. Tým poskytujú dostatok informácií, ale pre chémiu sa môžu v budúcnosti pripojiť externé tlakomery, teplomery produktu aj analyzátory plynov, atď. Tým sa dá výrazne zvýšiť bezpečnosť prepravy. Otázkou je, kam tieto informácie budú odosielané a ako často. Zatiaľ len na server poskytovateľa služby monitorovania a z neho na server Žilinskej univerzity. Tam sa tieto informácie spracovávajú,  párujú napríklad s informáciami o preprave a prepravovanom náklade a zasielajú na vopred definované adresy.  Cieľom projektu bolo vytvoriť  systém automatického hlásenia nehôd záchranným zložkám. Ak dôjde k zraneniu vodiča, záchranári budú vedieť, kde sa nehoda stala a v ktorom smere jazdy a hlavne, v prípade nebezpečného nákladu, aký druh nebezpečného nákladu a množstvo sa prepravuje,“ hovoria J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Poukazujú aj na to, že u dopravcov narážajú na otázku dôvernosti informácii o pohybe vozidiel. Ich únik by ich mohol poškodiť zo strany konkurencie a dal by sa aj zneužiť, napr. teroristami. Preto treba vyvinúť systém s oddelením monitorovania a informáciou o type nákladu. Až v prípade nehody by sa obe informácie spojili a hlásenie sa dostalo k záchranárom. Zásadnou je otázka spôsobu zavedenia systémov hlásenia nehody. V súčasnosti sa pripravuje zavedenie inteligentných dopravných systémov, automatického hlásenia nehody osobných áut cez eCall, atď.  Zavedenie monitorovania nebezpečného nákladu s mimoriadnymi dôsledkami možno nariadiť cez dohodu ADR, kde by sa monitorovanie zaviedlo od určitého dátumu povinne. Tu by sa však musela nájsť zhoda všetkých členských krajín dohody ADR , kde sú európske, ázijské aj severoafrické krajiny, čo koordinátori projektu nepredpokladajú. Druhou cestou je postupné zavedenie  pomocou poisťovacích spoločností cez zľavy na poistení prepráv. Príkladom využitia monitoringu nebezpečného nákladu môže byť systém monitorovania prepráv výbušnín v Českej republike od 1.1.2014, kde dopravca prepravujúci výbušniny musí umožniť dopytovať Polícii ČR informácie o polohe zo svojho monitorovacieho systému vozidiel v čase nahlásenia prepravy výbušnín.

 

,,V projekte bol požadovaný systém geofencingu, ktorý bude hlásiť vjazd jednotky do ohraničenej oblasti, napr. hranice štátu, kraja, mesta, zákazu vjazdu  alebo oblasti vodných zdrojov. Tieto oblasti boli vytvorené na digitálnej mape v serveri Žilinskej univerzity, ale tu je dôležitý interval lokalizácie. Ak je napr. 20 sekúnd, tak vstup u malých oblastí zachytíme včas. Ak je ale 5 minút, tak vozidlo prejde oblasťou 1 km bez signalizácie porušenia zákazu. Server posielal informácie o vstupe aj výstupe určenej oblasti spoľahlivo. Boli vyvinuté a overené systémy rozpoznania križovania zakázanej oblasti.

Príkladom v tomto je Bratislava, kde  na križovaní diaľníc D1 a D2 sa nachádza oblasť s ochranou vodných zdrojov, kde nie je možné prepravovať látky znečisťujúce vodu po ceste. Zároveň cez túto zakázanú oblasť sa popod most Lafranconi plavia plavidlá a pretínajú ju aj železničné trate, čo je potrebné ošetriť. Geofencing je funkcia, signalizujúca vstup/výstup dopravného prostriedku pre určenú oblasť. Aby bol vstup vozidla signalizovaný, musí byť, pre malé oblasti, lokalizovanie pomerne často. U nás bolo každých 20 sekúnd. Na digitálnej mape boli  definované oblasti hraníc krajín, krajov, veľkých miest, tunelov a oblastí s ochranou vodných zdrojov“, približujú J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Upozorňujú aj na oblasti so zákazom vjazdu nebezpečného nákladu – tunely, centrá miest.  Geofencing by mal umožniť sledovanie vybraných zásielok na operačných pracoviskách záchranného systému alebo inteligentného dopravného systému. ,,Dosiahli sme zaujímavé výsledky, ale kto ich využije?  V Dohode ADR sa hovorí o kategórii vysoko rizikového nákladu s mimoriadnymi dôsledkami.  Pri nich treba predchádzať ich zneužitiu.  Ako ale presadiť využitie v širšom meradle? Striktným definovaním v Dohode ADR?  To bude potrebné dohodnúť na zasadnutí WP 15 pri OSN, kde sa zhoda hľadá zložito.  Pomohlo by skôr motivovať dopravcov  poskytovať informácie o preprave za cenu zníženia poistného?   Zhoda by sa skôr našla  v stredoeurópskych podmienkach s vysokou koncentráciou ciest, zásielok, prírodných prekážok. Alebo budeme čakať na nejakú väčšiu nehodu alebo bezpečnostný incident a potom už bude záujem riešiť problém?,“ pýtajú sa J. Čermák a J. Jagelčák. A tak bude systém využívaný univerzitou na ďalší vývoj aplikácií, na skúšanie vozidiel, upevnenia nákladu a ďalšie dynamické procesy. V praxi sa využíva na monitorovanie ucelených vlakov Dusla Šaľa, kde oceňujú jeho prínos pre lepšie riadenie logistického reťazca.

Namiesto vracania peňazí za plyn by mala vláda podporiť rozvoj OZE

Posted on by

 

Vládny zámer vracať vybraným skupinám obyvateľov, napríklad dôchodcom, časť financií, ktoré použili počas roka na vykurovanie domácností plynom, nie je správnou cestou využívania verejných zdrojov. Pokiaľ chce vláda podporiť tieto domácnosti pri úspore nákladov na prípravu tepla, bolo by oveľa lepšie a efektívnejšie dotovať obyvateľov pri kúpe slnečných kolektorov určených na prípravu teplej úžitkovej vody. Nielenže by sa tak podporil rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ale ušetrili by sa aj náklady na zemný plyn znížením jeho spotreby a v neposlednom rade by sa zlepšila aj ekológia. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.

 

,,Slnečné kolektory po inštalácii pracujú spoľahlivo ďalších 30-40 rokov, počas ktorých prakticky bez ďalších nákladov prinášajú svojim majiteľom v rodinných, ale aj bytových domoch, teplú vodu zadarmo. Pri ich výrobe a inštalácii by našli prácu tisíce ľudí, ktorí sú teraz v radoch nezamestnaných. Na odvodoch a daniach by štát získal ďalšie prostriedky. Pri vracaní peňazí za plyn ide o prejedanie zdrojov, ktoré sa stratia do nenávratna. Občania nebudú motivovaní energiu šetriť, keďže im štát na jej spotrebu bude prispievať.  Vysoká spotreba plynu bude naďalej prehlbovať energetickú závislosť Slovenska od Ruska, ktorá je proti všetkej logike a ukázala sa rizikovou aj tento rok počas takzvanej ukrajinskej krízy. Slovensko sa z tejto situácie nepoučilo a naďalej tu neexistuje skutočná podpora OZE pre obyvateľov. Doterajšia prax podpory podnikateľských zámerov niektorých subjektov,vyrábajúcich elektrinu zo solárnych panelov, priniesla v praxi iba finančnú záťaž pre obyvateľstvo  v zvýšených cenách elektriny,“ upozornil M. Novák.

 

Dodal, že úspory pri platbách za elektrický ohrev vody dosahujú v súčasnosti aj viac ako 7 % ročne z ceny zariadenia na prípravu teplej úžitkovej vody. Také zhodnotenie v súčasnosti nemá žiaden bankový vklad, ani dôchodkové sporenie v treťom pilieri. Pritom solárny systém z produkcie THERMO|SOLARU s 300 l zásobníkom pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Tento kvalitný solárny systém  má pritom praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť a výrobca naň poskytuje záruku 12 rokov.

 

,,Najlacnejšia a najekologickejšia je energia ušetrená. Štát by mal konečne začať podporovať slovenské domácnosti pri využívaní OZE. Aj bez dotácií, pri predpokladanej životnosti slnečných kolektorov na úrovni 30 rokov, aj pri súčasných cenách energií, sa investované peniaze minimálne dvakrát vrátia. Pri dotáciách sa návratnosť podstatne skráti pod 10 rokov. Slnečné kolektory tak môžu byť nielen  ekologické, ale aj ekonomické. Po počiatočnej investícii má občan ďalších cca 30 – 40  rokov teplú vodu prakticky zadarmo,“ povedal M. Novák.

 

 

 

Upozornil aj na to, že Slovensko je stále na chvoste Európskej únie vo využívaní slnečnej energie. Podľa odhadu THERMO|SOLARU je v SR doteraz nainštalovaných okolo 150 000 m2 slnečných  kolektorov.  Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu roka 2012 nainštalovaných vyše  4,1  mil. m2 solárnych termických systémov. Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú  podstatne viac slnečných kolektorov, než ich bolo inštalovaných za celú novodobú históriu samostatného Slovenska. Dotácie na obnoviteľné zdroje nevyriešia celú energetickú potrebu SR. Umožnia však aspoň tým občanom, ktorí chcú, aby boli nezávislí na dodávkach zemného plynu a zároveň sa správali ekologicky.

 

Viac informácií je na www.thermosolar.sk,  alebo na : tel.: +421-45-6016080

ŽOS–EKO Vrútky spracovali za prvý polrok 313 opotrebovaných vozidiel

Posted on by

Za 1. polrok 2014 zhodnotil najväčší spracovateľ opotrebovaných vozidiel v Žilinskom kraji,  ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky, spolu 313 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. Rok predtým to bolo o niečo viac, keď za prvých 6 mesiacov roku  2013, firma spracovala 372 autovrakov. Od získania autorizácie v roku 2005 zhodnotili v  ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky až doteraz 10 521 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. Informovala o tom generálna riaditeľka spoločnosti ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.

 

,,Už niekoľko rokov za sebou stagnuje, či dokonca mierne klesá počet vozidiel odovzdaných na recykláciu. Môže za to pokračujúca zložitá situácia v slovenskej ekonomike, keď zákazníci vyčkávali s kúpou nových vozidiel  a tým sa zhoršil aj prísun opotrebovaných vozidiel odovzdaných na likvidáciu. Okrem recesie, situáciu v spracovaní autovrakov negatívne ovplyvnili aj predvlani zavedené nové poplatky za registrácie vozidiel, zníženie kúpnej sily v dôsledku zvýšenia odvodového a daňového zaťaženia podnikateľov i pracujúcich a zvýšenie počtu spracovateľov autovrakov,“ konštatovala J. Antošová.

 

Dodala, že medzi autovrakmi spracovanými vo Vrútkach, naďalej vedie značka Škoda (Favority, Felície a ostatné staré škodovky). Tie tvoria zhruba polovicu spracovaných áut. Zvyšnú polovicu reprezentujú značky VAZ, Ford, Opel, Peugeot, Mazda, Reunalt, Citroen, Seat, Toyota, Daewo, BMW, Nissan, Kia, Honda.

 

Odťahová služba ŽOS-EKO Vrútky bez poplatku staré auto odvezie a vo firme ekologicky zlikviduje. Odvoz autovraku zadarmo platí aj v celom Žilinskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji, navyše majiteľ na starom aute, ktoré už doslúžilo, môže zarobiť 30 až 50 eur. Majitelia autovrakov v Žiline, či inde, kde ich nútene odťahujú z verejných priestranstiev, môžu ušetriť až 52 eur za ich nútené odtiahnutie, ak sa obrátia priamo na ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky. Stačí telefonát na číslo 0905205732 a je po starostiach.

 

Výška príspevku za autovrak sa vypláca dohodou a závisí na jeho stave a hmotnosti vozidla. Podmienkou, v súlade so zákonom, je najmenej 95 percentná celistvosť vozidla. V ŽOS-EKO vozidlo ekologicky rozoberú, karosériu rozstrihajú a jednotlivé suroviny dodajú na ďalšie spracovanie konečným spracovateľom. Majiteľ zároveň dostane potvrdenie o autorizovanej likvidácii auta, ktoré je potrebné na to, aby už nemusel platiť povinné zmluvné poistenie. Pokiaľ by sa však autovraku zbavil v nejakej neautorizovanej dielni, či na skládke, poistenie bude musieť platiť naďalej, pretože súčasná právna úprava mu neumožňuje auto odhlásiť.

 

ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky je najväčším spracovateľ autovrakov v Žilinskom kraji. V súčasnosti vie zhodnotiť staré vozidlo podľa typu na 90 – 95 %. Jedno auto s priemernou hmotnosťou cca 1000 kg obsahuje asi päťdesiat druhov rôznych materiálov a okolo desaťtisíc súčiastok. Časti vozidiel vo veľmi dobrom stave firma ponúka opravovniam i jednotlivcom ako náhradné súčiastky. Najväčší záujem je o karosárske diely, ktoré sú najčastejšie poškodené pri drobných haváriách, ako sú nárazníky, dvere, zrkadlá a pod. Ceny takýchto dielov sú často symbolické.

 

ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky je aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Zároveň patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií  a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje predovšetkým na zber a likvidáciu nikel-kadmiových (Ni-Cd) akumulátorov a batérií. Firma má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov.

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťah autovrakov:

0434205530

0434205531

0434205533

0905205732

0905757916

 

Počet spracovaných vozidiel v ŽOS-EKO za predchádzajúce obdobie od udelenia autorizácie:

 

 

 Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 1.polrok 2014
Počet kusov 107 926 1086 1597 2673 1099 1231 782 707  313

THERMO|SOLAR predáva kolektory, ale aj fotovoltiku a tepelné čerpadlá

Posted on by

 

THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. je nielen najväčším slovenským výrobcom slnečných kolektorov, ale poskytuje aj ďalšie služby a produkty súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Zákazníkom stačí obrátiť sa na firmu a dostanú v nej komplexné poradenstvo a služby týkajúce sa využívania slnečných kolektorov, fotovoltických (FV) panelov na výrobu elektrickej energie, tepelných čerpadiel a kombinácie rôznych systémov. Informuje o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.

,,Výroba  slnečných kolektorov je naďalej naším nosným výrobným programom. Vyšli sme však v ústrety našim zákazníkom, ktorí si k nám chodia po rady, aké OZE sú pre nich najvhodnejšie. U nás dostanú na jednom mieste nielen poradenstvo, ale môžu si priamo objednať aj tepelné čerpadlá, FV panely a kombinácie rôznych týchto systémov, vrátane príslušenstiev. Navyše poskytujeme aj montážne služby, záručný a pozáručný servis týchto zariadení, školenia montážnikov, skúšobníctvo a vybavujeme aj certifikáciu všetkých takýchto zariadení. Zákazník tak má u nás istotu, že kupuje naozaj kvalitné a certifikované výrobky najvyššej kvality a nie ázijský nepodarok, ktorý skončí po jednej zime,“ vysvetlil M. Novák.

Dodal, že laická verejnosť ani nevie, že samotné slnečné kolektory tvoria iba cca jednu tretinu ceny celej zostavy, ktorá je nutná pre využívanie slnečnej energie. Firma preto musí mať v ponuke aj všetky prvky solárneho okruhu – čerpadlové jednotky, expanzné nádrže, výmenníky tepla, teplonosné kvapaliny, potrubia s izoláciou, solárne zásobníky a bojlery, elektronické regulátory… Na inštaláciu kolektorov sú nutné aj montážne súbory a  nosné konštrukcie.  Okrem toho má THERMO|SOLAR v ponuke všetky typy tepelných čerpadiel a to: zem – voda, vzduch –voda, voda – voda. Pri fotovoltike (FV) dodáva nielen solárne FV panely, ale aj konštrukcie pre FV panely, meniče  a komponenty na  FV ohrev vody.

,,Počas našej viac ako 35 ročnej existencie sme vyrobili stovky tisíc solárnych systémov využívaných hlavne na prípravu teplej vody, ohrev vody v bazénoch, vykurovanie, výrobu priemyselného tepla a iné špeciálne účely. Zo všetkých solárnych kolektorov, ktoré sme za ten čas predali v SR, tvoril TS 300 viac ako polovicu. V ponuke máme aj horizontálny kolektor TS 330 vhodný pred balkónové zábradlia, alebo  vysoké obytné domy so zvýšenou záťažou vetra na strechách. Ďalším je TS 350 s nízkym hydraulickým odporom na samotiažne aplikácie, alebo vysoké prietoky vhodné na ohrev bazénovej vody. Všetky tieto kolektory majú zastavanú plochu cca 2 m2. Pôdorysnú plochu o veľkosti 2,5 m2 majú kolektory typových radov TS 500, 510 a 530. Pred dvomi rokmi sa výrobný sortiment rozšíril aj o rúrové vákuové kolektory typu TS 10. Spoločnosť THERMO|SOLAR ako jediná  na svete vyrába vákuový plochý  kolektor. Ten je vhodný pre priemyselné aplikácie a tiež pre kombináciu  s tepelnými čerpadlami, pretože vákuová izolácia zabraňuje kondenzácii vody na absorbéri,  keď sa ochladí tepelným čerpadlom pod rosný bod,“ vymenúva M. Novák.

Ďalej poukazuje na to, že medzi prednosti vákuových kolektorov zo Žiaru patrí veľmi dobrý pomer medzi cenou a kvalitou. Energetický zisk z jedného vákuového kolektora (TS 400, TS 400H) je 800-1200 kWh ročne a zo štandardného kolektora (TS 250, TS 300, TS 310, TS 330, TS 350) je to 700-930 kWh ročne.

THERMO|SOLAR má takmer 40-ročné skúsenosti s výrobou solárnych kolektorov, unikátnu, patentovo chránenú konštrukciu absorbéra, poskytuje záruku na kolektory 12 rokov, pritom praxou potvrdená životnosť presahuje 30 rokov. Spoločnosť v súčasnej dobe disponuje výrobnou kapacitou na úrovni 300 tisíc m2 kolektorov ročne. Ako jeden z mála výrobcov na svete má na jednom mieste sústredené hlbokoťažné lisovanie kolektorových vaní, výrobu selektívnych konverzných vrstiev a finálnu montáž slnečných kolektorov. Ďalej vyrába všetky typy konštrukcií na upevnenie kolektorov a kompletuje ucelené solárne systémy. Firma má krátke dodacie lehoty, flexibilnosť pri neštandardných požiadavkách, ľahkú dostupnosť výrobkov na celom území SR i ČR, široký sortiment výrobkov v skladoch najväčších zmluvných partnerov vo výhodných cenových reláciách.

Kolektory majú aj nasledujúce certifikácie: SMK ISO 9001, certifikáciu v renomovaných skúšobniach Fraunhofer ISE Freiburg, SPF Rapperswill, Arsenal Viedeň, AIT Viedeň, certifikáciu všetkých typov kolektorov podľa pravidiel Solar Keymark, certifikáciu kompletného sortimentu kolektorov podľa pravidiel dotácie na slnečné kolektory v SR a všetky vaňové kolektory sú zaradené do dotačnej schémy „Zelená úsporám“ v ČR. Firma má sieť zmluvných partnerov vo väčšine európskych štátov.

V západnej Európe sa slnečné kolektory rôznych výrobcov často porovnávajú pomocou tzv. „výkonovej ceny“, čiže ceny jednotky získaného tepla, vypočítanej ako podielu investičných nákladov k reálnemu tepelnému zisku v definovaných prevádzkových podmienkach. Kolektory spoločnosti THERMO|SOLAR Žiar s.r.o. sa v takýchto porovnaniach umiestňujú vždy na najvyšších priečkach. Udržať a ďalej zlepšovať túto pozíciu zostáva hlavnou úlohou spoločnosti aj v nasledujúcich rokoch. Spoločnosť permanentne investuje nielen do výskumu a vývoja, ale aj do ekologizácie výroby.

Existuje celý rad príkladov z rôznych kútov sveta, kde kolektory zo Žiaru  pracujú v extrémnych podmienkach, alebo na neštandardných spôsoboch využitia tepla. Ako príklady možno uviesť inštaláciu vákuových plochých kolektorov na Umwelt-Forschungszentrum Zugspitze vo výške 2650 m nad morom v nemeckých Alpách, alebo zariadenie na odsoľovanie morskej vody v Ománe. Ako technicky zaujímavú realizáciu je možné uviesť aj objekt ústavu sociálnej starostlivosti v Slatiňanoch v Čechách, kde sa solárnym teplom pokrýva 87 % potrieb tepla na kúrenie a prípravu teplej vody vďaka sezónnemu zásobníku tepla o objeme jeden milión stotisíc litrov vody a spolupráci kolektorov s tepelným čerpadlom.

Spoločnosť kladie prvoradý dôraz na kvalitu, výskum a vývoj. Vlastní unikátne zariadenia na meranie kvality selektívnych vrstiev, solárnych skiel a výkonových parametrov kolektorov. Významnou je aj školiaca, poradenská a propagačná činnosť v oblasti aktívneho využívania solárneho tepla. Spoločnosť je oficiálnym školiacim partnerom Svetovej banky pre problematiku využívania solárneho tepla.

Ďalšie informácie sú na www.thermosolar.sk , alebo na tel.: +421-45-601 6080

ŽOS–EKO Vrútky ponúkajú odťah autovrakov zdarma i odmenu

Posted on by

Majitelia autovrakov v Žiline, môžu ušetriť 52 eur za ich nútené odtiahnutie, ak sa obrátia priamo na autorizovaného spracovateľa opotrebovaných automobilov ŽOS-EKO,       s. r. o., Vrútky. Odťahová služba ŽOS-EKO Vrútky bez poplatku staré auto odvezie a vo firme ekologicky zlikviduje. Odvoz autovraku zadarmo platí aj v celom Žilinskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji, navyše majiteľ na starom aute, ktoré už doslúžilo, môže zarobiť 30 až 50 eur. Stačí jeden telefonát, napríklad na číslo 0905205732 a je po starostiach.  Informuje o tom generálna riaditeľka ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.

 

Podľa medializovaných informácií v roku 2013, v meste Žilina odtiahli 29 vozidiel a označili viac ako 80 vozidiel. V roku 2014 odtiahli 11 vozidiel a označených je zatiaľ 35.  Väčšinou si majitelia po upozornení vozidlá odtiahnu sami, alebo zabezpečia povinnú technickú kontrolu, ktorá v mnohých prípadoch chýbala. Ak sa k odtiahnutému vozidlu prihlási jeho majiteľ, musí uhradiť náklady 52 eur za odtiahnutie osobného vozidla a 57 eur za dodávku. Ak sa majiteľ neprihlási, prepadá auto v prospech štátu.

 

,,Výška príspevku za autovrak sa vypláca dohodou a závisí na jeho stave a hmotnosti vozidla. Podmienkou, v súlade so zákonom, je najmenej 95 percentná celistvosť vozidla. V ŽOS-EKO vozidlo ekologicky rozoberieme, karosériu zlisujeme a jednotlivé suroviny dodáme na ďalšie spracovanie konečným spracovateľom. Skrášlite si svoje okolie, uvoľnite parkovaciu plochu a zbavte sa starého auta za najvýhodnejších podmienok,“ vyzýva               J. Antošová.

 

Dodáva, že majiteľ zároveň dostane potvrdenie o autorizovanej likvidácii auta, ktoré je potrebné na to, aby už nemusel platiť povinné zmluvné poistenie. Pokiaľ by sa však autovraku zbavil v nejakej neautorizovanej dielni, či na skládke, poistenie bude musieť platiť naďalej, pretože súčasná právna úprava mu neumožňuje auto odhlásiť.

 

ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky je najväčším spracovateľ autovrakov v Žilinskom kraji. V súčasnosti vie zhodnotiť staré vozidlo podľa typu na 90 – 95 %. Jedno auto s priemernou hmotnosťou cca 1000 kg, obsahuje asi päťdesiat druhov rôznych materiálov a okolo desaťtisíc súčiastok. Kovové časti z ocele a liatiny tvoria cca 68 % hmotnosti, neželezné kovy – hlavne hliník 8%, nárazníky a iné plastové časti cca 10 %, zvyšok sú gumové časti, textil a sklo. Priemerné auto tak obsahuje cca 700 kg železa, 80 kg neželezných kovov (najmä hliníka), viac ako 100 kg plastov (nárazníky, palubné dosky a niektoré ďalšie časti), viac ako 25 kg gumových častí (najmä pneumatiky), vyše 20 kg textilu (z autosedačiek) a vyše 30 kg špeciálneho lepeného skla.

V roku 2013 v ŽOS-EKO ekologicky spracovali 707 opotrebovaných vozidiel a od získania autorizácie v roku 2005, za posledných 9 rokov, to bolo vyše 10 000 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky je aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Zároveň patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií  a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje predovšetkým na zber a likvidáciu nikel-kadmiových (Ni-Cd) akumulátorov a batérií. Firma má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov.

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťah autovrakov:

0434205530

0434205531

0434205533

0905205732

0905757916

 

 

Autovraky sú významným zdrojom druhotných surovín

Posted on by

Tlačová informácia                                                                        Vrútky 26.júna 2014

 

V ŽOS-EKO Vrútky zhodnocujú vozidlá na viac ako 90 %

Autovraky sú významným zdrojom druhotných surovín

 

Najväčší spracovateľ autovrakov v Žilinskom kraji ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky v súčasnosti dokáže zhodnotiť rozoberané staré autá na 90 až 95 % z ich hmotnosti, podľa typu. Blíži sa tak k požadovanej hranici 95 % z hmotnosti každého vozidla, ktorá bude od 1.januára 2015 podľa európskej smernice pre Slovensko povinná. Celoslovenský priemer zhodnocovania autovrakov sa v súčasnosti pohybuje okolo 91 % a ročne sa v SR spracuje cca 40 000 vozidiel. Informovala o tom generálna riaditeľka ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.

 

,,Rezervy sú zatiaľ v spracovaní plastov, pretože ich je v starých autách veľa druhov a nie všetky sú recyklovateľné. Donedávna boli problémom aj staré textílie, ale vlani sa  na ich spracovanie otvorila v SR nová prevádzka. Najcennejšie sú kovové časti automobilov -železo a hliník, o ktoré je aj najväčší záujem u spracovateľov. V ŽOS-EKO vozidlo ekologicky rozoberieme a jednotlivé suroviny dodávame na ďalšie spracovanie. Už dávno neplatí, že staré auto je odpadom. Naopak, ŽOS-EKO Vrútky dodáva vyseparované zložky z autovrakov na ich ďalšie spracovanie iným zhodnocovateľom, pre ktorých je to významný zdroj druhotných surovín,“ konštatovala J. Antošová.

 

Dodala, že majitelia starých áut môžu na nich aj zarobiť. ŽOS-EKO im vypláca 30 až 50 eur za vozidlo. Firma navyše príde po staré auto až domov k zákazníkovi a bez poplatku ho odvezie na ďalšie spracovanie. Odvoz zabezpečuje ŽOS-EKO nielen v rámci Žilinského kraja, ale aj s ním susediacich krajov – Trenčianskeho a Banskobystrického. Výška príspevku za autovrak sa vypláca dohodou a závisí na jeho stave a hmotnosti vozidla. Podmienkou, v súlade so zákonom, je najmenej 95 percentná celistvosť vozidla.

 

Priemerná hmotnosť európskeho automobilu je vyše tisíc kg. Kovové časti z ocele a liatiny tvoria cca 68 % hmotnosti, neželezné kovy – hlavne hliník 8 %, nárazníky a iné plastové časti cca 10 %, zvyšok sú gumové časti, textil a sklo. Priemerné auto tak obsahuje cca 700 kg železa, 80 kg neželezných kovov (najmä hliníka), viac ako 100 kg plastov (nárazníky, palubné dosky a niektoré ďalšie časti), viac ako 25 kg gumových častí (najmä pneumatiky), vyše 20 kg textilu (z autosedačiek) a vyše 30 kg špeciálneho lepeného skla.

 

Pri výrobe ocele z kovového šrotu sa oproti železnej rude ušetrí približne 74 % elektrickej energie a spotrebuje o 40 % menej vody. Znečistenie ovzdušia emisiami sa pritom zníži až o 76 %. Recykláciou hliníka sa ušetrí až 95 % energie oproti jeho výrobe z primárnych zdrojov.

 

V Európe končí ako šrot každoročne cca 15 mil. áut. Na Slovensku sa každý rok vyradí až 40‑tisíc opotrebovaných automobilov, ktoré spracúva 44 autorizovaných spracovateľov. Okrem toho stále pokračuje pokútne rozoberanie domácich i dovezených autovrakov na nelegálnych autovrakoviskách. Tie ohrozujú prírodu, hlavne vody, predovšetkým jedovatými kvapalinami a olejmi a na nelegálnych i legálnych skládkach končia vyhodené plasty.

 

V ŽOS-EKO je najčastejšie zošrotovaným starým autom Škoda Favorit, za ním nasleduje Škoda 120 a ďalšie škodovky a po nich lady. Časti vozidiel vo veľmi dobrom stave firma ponúka opravovniam i jednotlivcom ako náhradné súčiastky. Najväčší záujem je o karosárske diely, ktoré sú najčastejšie poškodené pri drobných haváriách, ako sú nárazníky, dvere, zrkadlá a pod. Ceny takýchto dielov sú často symbolické.

 

V roku 2013 v ŽOS-EKO ekologicky spracovali 707 opotrebovaných vozidiel a od získania autorizácie v roku 2005, za posledných 9 rokov, to bolo spolu 10 208 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky patrí k významných spracovateľom opotrebovaných vozidiel na Slovensku a zároveň je aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Zároveň patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií  a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje predovšetkým na zber a likvidáciu nikel – kadmiových (Ni-Cd) akumulátorov a batérií. Firma má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov.

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťah autovrakov:

0434205530

0434205531

0434205533

0905205732

0905757916

Slovenskí chemici sa posťažovali na ceny energií a legislatívu EÚ

Posted on by

Najväčším súčasným problémom európskych  a rovnako slovenských chemických a farmaceutických podnikov, ale aj celého priemyslu krajín EÚ výrazne znižujúcim ich konkurencieschopnosť, sú ceny energií. K ďalším hlavným problémom patria smernice Európskej únie (EÚ), predovšetkým REACH a Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) ktoré zvyšujú náklady firiem. Uviedli to predstavitelia Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR 23.júna 2014 na stretnutí v Bratislave za okrúhlym stolom s Danielom Calejom Crespom, generálnym riaditeľom pre podnikanie a priemysel Európskej komisie (Director General, DG Enterprise and Industry, European Commission).

Počas stretnutia Daniel  Caleja Crespo oboznámil zástupcov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu s priemyselnou politikou EK a aktuálnou otázkou zosúladenia ostatných politík s priemyselnou konkurencieschopnosťou. Venoval sa aj klimaticko-energetickému balíčku 2030 a s ním súvisiacim cieľom pre zníženie emisií, ako aj cenám energií a REACH.

 

Prezident ZCHFP SR Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, vo svojom príhovore za okrúhlym stolom prezentoval aktuálnu situáciu chemického priemyslu na Slovensku. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. V roku 2013 zamestnávalo odvetvie 37 348 osôb a vyprodukovalo tržby 10,197 miliardy EUR, čo bolo medziročne o 5 % menej. Pozitívny vývoj zaznamenalo iba pododvetvie výrobkov z gumy a plastu, pod čo sa podpísal mierny rast výroby v slovenských automobilkách. Celý sektor však klesol, pritom hlavnou príčinou bol  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky rozhodujúci podiel.

 

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že slovenská chémia je tvorená z európskeho pohľadu malými a strednými podnikmi, preto nie je ľudsky ani finančne pripravená akceptovať a dodržiavať náročné legislatívne predpisy, tak ako veľké podniky zo západnej časti EÚ. Ide hlavne o negatívny dopad najmä na malé a stredné podniky  – napr. pri registrácii látok podľa nariadenia  REACH, poplatky,  ktoré musí vynaložiť malý a stredný podnik, sú na jednotku jeho produkcie  rádovo vyššie, ako je to v prípade výroby tých istých výrobkov veľkými západoeurópskymi výrobcami. Každé sprísnenie legislatívy prináša dodatočné náklady. V tejto súvislosti preto podnikatelia oceňujú postoj slovenskej vlády podporujúci slovenský priemysel proti nezmyselne prísnym environmentálnym opatreniam a víziám EÚ. V poslednom čase napríklad v oblasti emisií. Tie prichádzajú v čase, keď celosvetovo nepanuje zhoda v oblasti dodržiavania Kjótskeho protokolu a tak tieto vízie o nulovej intolerancii v EÚ, bez  ich celosvetového presadenia, by nielenže nemali význam, ale ďalej by zhoršili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

 

Podľa R. Karlubíka je potrebné ďalej diverzifikovať zdroje energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale i energetické prepojenia. Treba však prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030. Zníženie emisií CO2 oproti roku 1990 takmer na polovicu a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 27 percent je ranou pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Veď prehnané dotácie do obnoviteľných zdrojov sa podpísali pod súčasné zdeformované ceny elektriny. Ceny elektrickej energie pre podniky v členských krajinách EÚ sú tak  priemerne dvakrát vyššie ako v USA a Rusku. Ceny plynu sú dokonca 3 až 4 – krát vyššie ako ceny pre ich konkurentov v USA a Rusku.

Namiesto špatenia okolia vám môže starý vrak priniesť peniaze

Posted on by

Na starom aute, ktoré už doslúžilo, môžete aj zarobiť. Sumu 30 až 50 eur za opotrebované vozidlo ponúka najväčší spracovateľ autovrakov v Žilinskom kraji ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky. Firma navyše príde po staré auto až k vám domov a bez poplatku ho odvezie na ďalšie spracovanie. Skrášlite si svoje okolie, uvoľnite parkovaciu plochu a zbavte sa starého auta za najvýhodnejších podmienok. Informuje o tom generálna riaditeľka ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.

 

,,Odvoz zabezpečujeme nielen v rámci Žilinského kraja, ale aj s ním susediacich krajov – Trenčianskeho a Banskobystrického. Výška príspevku za autovrak sa vypláca dohodou a závisí na jeho stave a hmotnosti vozidla. Podmienkou, v súlade so zákonom, je najmenej 95 percentná celistvosť vozidla. V ŽOS-EKO vozidlo ekologicky rozoberieme, karosériu zlisujeme a jednotlivé suroviny dodáme na ďalšie spracovanie konečným spracovateľom. V súčasnosti vieme zhodnotiť staré vozidlo podľa typu na viac ako 90%,“ upozorňuje J. Antošová.

 

Dodáva, že časti vozidiel vo veľmi dobrom stave firma ponúka opravovniam i jednotlivcom ako náhradné súčiastky. Najväčší záujem je o karosárske diely, ktoré sú najčastejšie poškodené pri drobných haváriách, ako sú nárazníky, dvere, zrkadlá a pod. Ceny takýchto dielov sú často symbolické.

 

V ŽOS-EKO je najčastejšie zošrotovaným starým autom Škoda Favorit, za ním nasleduje Škoda 120 a ďalšie škodovky a po nich lady. Tieto značky tvoria až polovicu spracovaných autovrakov. Zvyšných 50 %  spracovaných vozidiel tvorili značky VAZ, Ford, Opel, Peugeot, Mazda, Reunalt, Citroen, Seat, Toyota, Daewo, BMW, Nissan, Kia, Honda. Medzi spracovanými starými autami sú aj trabanty, wartburgy, fiaty a ostatné značky obľúbené  a dostupné za čias socializmu.

 

V roku 2013 v ŽOS-EKO ekologicky spracovali 707 opotrebovaných vozidiel a od získania autorizácie v roku 2005, za posledných 9 rokov, to bolo spolu 10 208 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky patrí k významných spracovateľom opotrebovaných vozidiel na Slovensku a zároveň je aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Zároveň patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií  a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje predovšetkým na zber a likvidáciu nikel – kadmiových (Ni-Cd) akumulátorov a batérií. Firma má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov.

V roku 2013 v ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky, okrem automobilov, ekologicky zhodnotili aj 203 ton alkalických batérií a akumulátorov, zabezpečili spracovanie 35 ton prenosných batérií a akumulátorov a 28 ton opotrebovaných olejov. Za posledných 9 rokov spracovali v  ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky spolu 308 ton opotrebovaných olejov a ako autorizovaná firma spracovali tiež  1912 ton alkalických batérií a akumulátorov.

 

Počet spracovaných vozidiel za predchádzajúce obdobie od udelenia autorizácie:

 Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Počet kusov 107 926 1086 1597 2673 1099 1231 782 707

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťah autovrakov:

0434205530

0434205531

0434205533

0905205732

0905757916

Na severe sa stále neradi lúčia s Favoritmi, škodovkami a ladami

Posted on by

Ekonomická situácia regiónu sa dá nepriamo vypozorovať aj podľa typov a veku áut, na ktorých ľudia jazdia, ale aj na tých, ktoré vyraďujú z prevádzky a odovzdávajú na zošrotovanie. Kým v Bratislave a okolí nie je zriedkavosťou vyraďovanie poškodených vozidiel s vekom 10-15 rokov, na severozápade Slovenska sa také autá opravujú. Naopak, medzi vyradenými vozidlami naďalej prevládajú 15-25 ročné vozidlá, z ktorých mnohé zažili socializmus a na ktoré ich majitelia niekedy čakali aj v poradovníkoch.

 

Rovnako to platí aj o značkách – v ekonomicky silnejších regiónoch sa bežne šrotujú volkswageny, audiny, oply a ázijské autá, v Žilinskom kraji  je najčastejšie zošrotovaným starým autom Škoda Favorit, za ním nasleduje Škoda 120 a ďalšie škodovky a po nich lady. Tieto značky tvoria až polovicu spracovaných autovrakov. Medzi zvyšnými spracovanými starými autami sú aj trabanty, wartburgy, fiaty a ostatné značky obľúbené  a dostupné za čias socializmu.

 

Generálna riaditeľka najväčšieho spracovateľa autovrakov v Žilinskom kraji ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová k tomu poznamenáva: ,,V roku 2013 sme v ŽOS-EKO ekologicky spracovali 707 opotrebovaných vozidiel a od získania autorizácie v roku 2005, za posledných 9 rokov, to bolo spolu 10 208 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. Aj v minulom roku medzi spracovanými starými autami takmer polovicu tvorili Favority, staré škodovky a Felície. Zvyšných 50 %  spracovaných vozidiel tvorili značky VAZ, Ford, Opel, Peugeot, Mazda, Reunalt, Citroen, Seat, Toyota, Daewo, BMW, Nissan, Kia, Honda.“

 

ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky patrí k významných spracovateľom opotrebovaných vozidiel na Slovensku a zároveň je aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Zároveň patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií  a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje predovšetkým na zber a likvidáciu nikel – kadmiových (Ni-Cd) akumulátorov a batérií. Firma má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov a jej hlavným environmentálnym prínosom je recyklácia, resp. spätné získavanie druhotných surovín a využitie jednotlivých zložiek z odpadu až na plánovaných cca 98 %.

 

V roku 2013 v ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky, okrem automobilov, ekologicky zhodnotili aj 203 ton alkalických batérií a akumulátorov, zabezpečili spracovanie 35 ton prenosných batérií a akumulátorov a 28 ton opotrebovaných olejov. Za posledných 9 rokov spracovali v  ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky spolu 308 ton opotrebovaných olejov a ako autorizovaná firma spracovali tiež  1912 ton alkalických batérií a akumulátorov.

 

Počet spracovaných vozidiel za predchádzajúce obdobie od udelenia autorizácie:

 Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Počet kusov 107 926 1086 1597 2673 1099 1231 782 707

 

Prínos realizácie projektu odpadových olejov v ŽOS –EKO:

 Komodita v t/rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Opotrebované oleje 15 40 40 45 50 40 50 28

 

Spracované alkalické batérie a akumulátory v ŽOS-EKO Vrútky:

 Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Tona 162 157 138 126 131 277 267 270 203

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťah autovrakov:

0434205530

0434205531

0434205533

0905205732

0905757916

Slnečné kolektory so štátnou podporou by znížili zraniteľnosť SR

Posted on by

Krymská kríza a s ňou súvisiace ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska opäť ukázali, že slovenskí politici sa dostatočne nepoučili zo zastavenia dodávok plynu z Ruska zo začiatku roku 2009. Závislosť Slovenska od ruských energetických dodávok sa za posledné roky nezmenila a rovnako sa nezmenil prístup k obnoviteľným zdrojom energie (OZE). Namiesto ozajstnej podpory tých OZE, ktoré sú skutočne prínosom, Slovensko vytrvalo lobuje v EU za zníženie svojho podielu OZE na celkovej výrobe energií. Informoval o tom technický riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov THERMO|SOLARU  Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Alfréd Gottas.

 

,,Hrozba zastavenia dodávok energií z Ruska opäť ukázala, že pretrvávajúca jednostranná orientácia v energetických zdrojoch na Rusko je zraniteľná a riziková. Blokuje aj možnosť realizovať naozaj efektívne sankcie voči Rusku, keď druhej strane stačí otočiť ventilom a stredná Európa a Balkán majú obrovský problém. Preto je zarážajúci a nepochopiteľný prístup slovenských politikov k tomu, že nepodporujú tie OZE, ktoré sú vhodné pre občanov a nielen pre vybrané skupiny podnikateľov v energetike. Zatiaľ čo na predražené fotovoltické elektrárne doplácajú všetci spotrebitelia v konečných cenách elektriny, na efektívnejšie solárne kolektory vyrábajúce teplo sa prostriedky stále nenašli,“  konštatoval A. Gottas.

 

Ďalej poukázal na to, že sa pripravuje program využitia OZE zo zdrojov EU za cca 100 mil. EUR. Ten sa však bude týkať hlavne fotovoltických panelov a tým sa z väčšej časti stane prostriedkom na transfer európskych dotácií do pokladní  čínskych výrobcov.

 

,,Rozhodujúca  časť u nás predaných fotovoltických panelov (PV panelov) pochádza z Číny. V Európe prežíva  už iba jediný veľký výrobca fotovoltických panelov, ostatní nevydržali cenový tlak čínskych výrobcov. Konkurencia čínskych fotovoltických panelov je aj preto tak veľká, že Čína ich vyrába obrovské množstvá a u nich sa nestavajú veľké elektrárne na lúkach ako v Európe. Preto Čína potrebuje prebytok panelov umiestniť kamkoľvek a vláda subvencuje export za cenu  udržania zamestnanosti. Samozrejme, opačné dôsledky  na zamestnanosť to má v Európe.  Veľký šum okolo zavedenia antidumpingových ciel na fotovoltické panely z Číny vyfučal pod vplyvom možných následkov na predaj francúzskych vín a nemeckých áut v Číne. Podobne zrejme dopadnú aj reči o sankciách voči Rusku, za jeho postoj voči kríze okolo Krymu,“ prirovnal A. Gottas.

 

Poukázal však na to, že v Európe ešte stále existuje veľký počet výrobcov slnečných termických kolektorov, ktorí konkurenčnému tlaku odolávajú kvalitou. Pritom využívanie solárnych kolektorov na výrobu tepla je oveľa efektívnejšie v porovnaní s fotovoltickými panelmi, ak sa využívajú na rovnaký účel.

 

,,Pre rovnaké množstvo vyrobenej energie na 1 m2  termického kolektora potrebujeme cca 4 m2 fotovoltických panelov. Pritom teplo sa ďaleko ľahšie a lacnejšie akumuluje než elektrina a je využiteľné, aj keď slnko nesvieti. Slovensko má preto jedinečnú šancu znásobiť výrobu energie z kolektorov, s využitím podpory z EÚ práve v tejto dobe hroziacej energetickej krízy. Pretože slnečné kolektory sú predovšetkým lokálny zdroj, nevyžadujú žiadne investície  do rozvodnej sústavy ako fotovoltické panely. Ich kúpou občan podporuje predovšetkým európskych výrobcov,“ povedal A. Gottas.

 

Ako príklad uviedol Rakúsko, ktoré je podobne veľké ako Slovensko a má aj podobný počet obyvateľov.

 

,,V Rakúsku 4,108 milióna m2 kolektorov vyrobí približne 5,4 milióna GJ energie ročne. Na Slovensku 147 tisíc m2 kolektorov vyrobí cca 185 tisíc GJ energie, pri predpokladanom výkone 350 kWh/m2 kolektorovej plochy ročne. Rakúšania teda vyrobia takmer  30-krát viac energie zo slnečných kolektorov ako Slovensko. Zjednodušene sa dá povedať, že Rakúšania ušetria ekvivalent cca 160 miliónov m3 zemného plynu, Slovensko len niečo cez 5 miliónov m3 plynu. Keby sme na tom boli podobne ako Rakúšania, potrebovali by sme o 155 miliónov m3 ruského plynu menej. To sú už čísla zaujímavé pre energetickú bezpečnosť štátu,“ vyhlásil A. Gottas.

 

Dodal, že aj pri porovnaní inštalovanej plochy kolektorov vyzerá slovenských necelých 30 m2 na tisíc obyvateľov ako nepodstatných. Veď v Rakúsku pripadá na 1000 obyvateľov takmer 500 m2 kolektorov, na Cypre dokonca 800 m2 na 1000 obyvateľov.

 

,,Dotácie na obnoviteľné zdroje nevyriešia celkovú energetickú potrebu Slovenska. Ale umožnia aspoň tým občanom, ktorí chcú, aby boli nezávislí na dodávkach zemného plynu a zároveň sa správali ekologicky. Zároveň by v tomto odvetví našlo prácu niekoľko tisíc ľudí. Štát by už mal konečne zvážiť geopolitické riziká z orientácie na Rusko a prestať ignorovať, že najlacnejšia energia je energia ušetrená a tá je najekologickejšou. OZE nezabezpečia všetku potrebnú energiu, ale výrazne môžu znížiť závislosť na zahraničných dodávkach a prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenska“, uzavrel A. Gottas.

 

Viac informácií na www.thermosolar.sk