Chémia zápasí s cenami a nedostatkom surovín

Chemický a farmaceutický priemysel SR zaznamenal za prvý štvrťrok 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 nárast tržieb, a to o 41,5%. Celkové tržby tak narástli z 2,354 mld EUR na 3,33 mld EUR. Nárast tržieb je zaznamenaný takmer v každom odvetví, najviac však v odvetví výroby chemikálií a chemických výrobkov o 79,6 % a v odvetví rafinovaných ropných produktov a to o približne 56 %. Pod rast tržieb sa podpísali hlavne vyššie ceny výstupov, do ktorých sa premietli zvýšené vstupné náklady odvetvia. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Z pododvetvia chemických výrobkov rástli najmä tržby za plasty v primárnej forme 79,6% a odvetvie umelých vlákien 77,5%. Cena ropných produktov aj naďalej neúmerne stúpa a dopyt po plastoch vysvetľuje progres automobilovej výroby po pandémií. Mierny pokles sme podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) zaznamenali v pododvetví náterových látok a to o 3,5%%, čo možno vysvetliť aj poklesom záujmu o práce v domácnosti, ktoré ľudia vykonávali počas lockdownu. V odvetví výrobkov z gumy a plastov zaznamenávame nárast o zhruba 18,4%, čo úzko súvisí s ekonomikou automobilového priemyslu,“ vysvetľuje R.Karlubík.

Neistota súvisiaca s Ukrajinou trvá

Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. ,,Drastický nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví. Musíme sa pripraviť na ďalšie obmedzenia, nedostatok surovín a energií a neúnosné ceny. Náročné úlohy vyplývajú aj zo stratégie udržateľnosti, uhlíkového cla a prechodu k zelenším cestám,“ konštatuje R.Karlubík.

Počty zamestnancov a podnikov sa príliš nemenia

ŠÚ v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. štvrťroku 2022 spolu 49 podnikov, ich počet sa medziročne nemenil. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti farmaceutickej výroby a zanikli štyri podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celková bilancia v sektore je úbytok jedného podniku. Počet podnikov však dlhodobo klesá, aj vplyvom pandémie koronavírusu.

,,Trh práce ostáva relatívne stabilný, ďalšie vlny pandémie sa dotkli zamestnanosti výrazne menej ako tá prvá. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v prvom kvartáli 2022 znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 2 % zamestnancov. Medzi jednotlivými pododvetviami bol vývoj počtu zamestnancov relatívne stabilný, najväčší nárast zaznamenalo odvetvie primárnych plastov (16 %) a odvetvie farmaceutických výrobkov (12 %), čo má súvis so vznikom 3 nových firiem a s nárastom výroby v týchto pododvetviach,“ vymenúva R.Karlubík.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 41 373 zamestnancov, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu. Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 4 % na 1570 EUR. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 9 % oproti roku 2021. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 3 až 6%. S nárastom priemernej mesačnej mzdy stúpala aj pridaná hodnota, medziročne o takmer 8% v porovnaní s rokom 2021. Vlani sa v priebehu roka výroba v chemických a farmaceutických podnikoch po vypuknutí pandémie ustaľovala, firmy vyvinuli maximálne úsilie a vytrvalosť pri protipandemických opatreniach súvisiacich s ochorením Covid-19.

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby                                       

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel.

V súvislosti so zamestnanosťou trápia dlhodobo chemický sektor nedostatkové počty zamestnancov a nedostatok vyškolených pracovníkov. Systém vzdelávania a učňovské školstvo je citeľne odčlenené od podnikateľskej sféry. S tým súvisí skutočnosť, že na stredných školách sa neotvárajú odbory, ktoré prax vyžaduje.

EK prijala dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva

Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Zatvorili by sa fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85-87% a u ropy na 100%. Firmy preto očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať také kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení  (EC Statemen) ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Informuje o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Dodáva, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne, tak ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík, v horizonte cca 5 rokov.

,,Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama, aj na úrovni orgánov Európskej únie, brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia  a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EU, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA. V stredu 23.marca 2022 Európska komisia prijala závažný dokument ,,Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“. Ten umožňuje poskytovať jednotlivým spoločnostiam rôzne druhy štátnej pomoci. Je nevyhnutné aby vláda SR využila aj tento rámec na rýchlu pomoc našim firmám, inak hrozí, že ich zahraničná konkurencia ešte viac prehĺbi rozdiely a naše im nebudú môcť konkurovať,“ konštatuje R.Karlubík.

Upozorňuje aj nato, že EU bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom, musí však zvoliť iný prístup pre prímorské štáty, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov a pre vnútrozemské štáty.

Horšie východiská našich firiem

Ďalej poukazuje nato, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou, či prístupom k moru. Premietnutie zvyšovania cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt)

Vznikajú extrémne dopady, keď viacero odvetví spolu súvisí. Napríklad Duslo, a.s., Šaľa uviedlo, že ak situácia bude pokračovať, budú nútení odstaviť výrobu alebo ju zredukovať. Pritom v okolitých krajinách je taktiež odstavená výroba hnojiva (napr. fabriky v Poľsku), farmári nebudú mať dostatok hnojiva, je ohrozené poľnohospodárstvo, je nedostatok aditív do palív ad blue, problémy sú so zásobovaním. Hrozí ďalšiu zvyšovanie cien potravín a vysoká inflácia.

,,Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a  v zahraničí, Slovensko zaostáva. Nemecká vláda sa snaží dávať prioritu priemyslu, slovenská vláda ani netuší, aké sú štruktúry podnikov, aké problémy ich trápia,“ naznačuje R.Karlubík.

Problémom sú aj poplatky

V porovnaní so zahraničím slovenské firmy trápia aj vysoké poplatky stanovované ÚRSO. Duslo, a.s porovnávalo ceny vstupov s ďalšou ich fabrikou v Nemeckua len poplatky pre ÚRSO ich vyšli o 20 miliónov viacej, pričom v Nemecku sa ich tento poplatok netýkal (elektrina a plyn). Poplatky za plyn stúpli na prelome októbra, stav sa na prelome rokov zastabilizoval, potom však ceny stúpli znova. V súčasnosti objemovo tečie dosť plynu, ale problémom je cena. ,,Srbsko, Maďarsko a iné krajiny majú zakontrahované ceny na 6-7 rokov, Amerika má niekoľkonásobne lacnejší plyn, nie sme konkurencieschopní a ani nemôžeme byť,“ upozorňuje R.Karlubík.

Reakcie partnerov v Európe

Prezident Karlubík ďalej konštatuje, že ceny stúpajú všeobecne vyššie aj v iných krajinách. Kým začiatok roka bol prekvapujúco stabilný, na druhý kvartál signalizuje problémy už aj západná Európa a ceny výrobkov stúpajú aj tam. Automobilový priemysel má problém v celej Európe, automobilky postupne odstavujú výrobu pre nedostatok komponentov. V oblasti výroby hnojív prichádza k odstaveniu výrobných podnikov aj v okolitých krajinách, čo poľnohospodárstvo bude ťažko znášať. Je aj nedostatok sadzí, čo hrozí znižovaním objemu výroby pneumatík. Európsky trh bude v najbližšom čase vo veľkom  dovážať z Ameriky a Číny.

,,Nielen výška cien ropy ale aj nedostatok dopravných kapacít sa priamo dotýka našich podnikov. Týka sa to exportu aj  importu a doprava z Číny je častokrát problematická. Niektoré suroviny sa dovážajú z Bieloruska cez Poľsko, dokedy však kvôli sankciám bude tento trh prístupný?,“ pýta sa R. Karlubík

Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu ekonomiky v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu

Európska Komisia prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.

Výkonná podpredsedníčka Margrethe Vestagerová, zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže, povedala: „V tomto kritickom čase Európska únia bude naďalej stáť pri Ukrajine a jej ľude. Musíme sa tomu postaviť, tejto krutej invázii, pretože v stávke je aj naša sloboda. Sankcie prijaté EÚ a jej medzinárodnými partnermi vážne zasiahli ruské hospodárstvo. Tieto sankcie si vyberajú daň aj pre európske hospodárstvo a budú v tom pokračovať aj v budúcich mesiacoch. Musíme zmierniť ekonomický dopad tejto vojny a podporiť vážne postihnuté spoločnosti a sektory. A musíme konať koordinovane. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia umožní členským štátom využívať flexibilitu predpokladanú v tomto dokumente.“

Pravidlá štátnej pomoci na riešenie tejto bezprecedentnej situácie a zároveň na ochranu rovnakých podmienok jednotný trh.

Dočasný krízový rámec dopĺňa existujúci súbor nástrojov štátnej pomoci mnohými ďalšími

možnosťami, ktoré už majú členské štáty k dispozícii, ako sú opatrenia na kompenzáciu spoločnostiam za škody, ktoré priamo utrpeli v dôsledku výnimočných okolností, a opatrenia uvedené v oznámeniach Komisie o vývoji na trhu s energiou.

Nový rámec umožní členským štátom

  • poskytovať spoločnostiam, postihnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a protisankciami obmedzené sumy pomoci
  • zabezpečiť pre podniky dostatočnú likviditu;
  • kompenzovať spoločnostiam dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektriny.

Tieto typy opatrení budú dostupné aj spoločnostiam, ktoré sa kvalifikujú ako v ťažkostiach, a

môžu čeliť akútnej potrebe likvidity v dôsledku súčasných okolností, ktoré prichádzajú v pätách pandémie koronavírusu. Subjekty kontrolované Ruskom budú z rozsahu pôsobnosti vylúčené tieto opatrenia.

Aby sa zachovali rovnaké podmienky na jednotnom trhu, nový dočasný krízový rámec zahŕňa množstvo záruk. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zahrnuli udržateľnosť požiadavky na poskytovanie pomoci na dodatočné náklady na energiu.

Dočasný krízový rámec bude v platnosti do 31. decembra 2022. Pomôže zamerať podporu na hospodárstvo a obmedzí negatívne podmienky na jednotnom trhu. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme, vrátane grantov.,,Žiadame vládu SR aby urýchlene predstavila súbor opatrení v tejto súvislosti platných pre slovenské podniky,“ konštatuje R. Karlubík.

Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov.

Dočasný krízový rámec dopĺňa široké možnosti pre poslancov, aby navrhli opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Napríklad pravidlá EÚ pre štátnu pomoc umožňujú členským štátom pomôcť spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity a potrebou naliehavej záchrany. Okrem toho umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škody priamo spôsobené mimoriadnou udalosťou, akou je súčasná kríza. Členské štáty môžu poskytnúť štátne záruky alebo vytvoriť podporné záručné schémy na bankové úvery, ktoré si berú spoločnosti. Tieto by mali dotované poistné. Členské štáty môžu dotovaným spoločnostiam umožniť verejné a súkromné ​​pôžičky a dotované štátne záruky, aby sa zabezpečilo, že banky budú naďalej poskytovať úvery všetkým.

Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: členské štáty EU budú môcť čiastočne kompenzovať spoločnostiam, najmä intenzívnym užívateľom energie, dodatočné náklady spôsobené mimoriadne zvýšením cien plynu a elektriny. Táto podpora môže byť poskytnutá v akejkoľvek forme,vrátane priamych grantov. Celková pomoc pre príjemcu nemôže presiahnuť 30 % oprávnených nákladov, do maximálnej výšky 2 mil. EUR v akomkoľvek danom časovom okamihu. Na tento účel môžu členské štáty poskytnúť pomoc presahujúcu tieto stropy, a to až do výšky 25 mil. EUR pre energeticky náročných užívateľov a až do výšky 50 mil. EUR pre spoločnosti pôsobiace v špecifických sektoroch, ako napr.výroba hliníka a iných kovov, sklenených vlákien, buničiny, hnojív či vodíka a mnohé základné chemikálie.

Závery zasadnutia Prezídia ZCHFP SR k neúnosným cenám energií a konkurencieschopnosti priemyslu

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku oceňuje snahu ministerstva hospodárstva SR, Vlády SR i ÚRSO o zníženie dopadov dramatického nárastu trhových cien energií. Považuje ich však zatiaľ za pomalé, zdĺhavé, málo účinné a nedostatočné. V situácii, keď celý slovenský priemysel a v rámci neho aj slovenské chemické a farmaceutické firmy čelia neúnosným dramatickým nárastom cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek, sú nutné nielen čiastkové, ale predovšetkým systémové a dlhodobé opatrenia na všetkých úrovniach. Uvádza sa v tlačovej informácii Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktoré z rokovania prezídia poskytol masmédiám prezident Ing. Roman Karlubík, MBA.

Očakávané zmeny

,,V prvom rade očakávame funkčný dialóg a spoluprácu s podnikateľskou sférou a zapracovanie navrhovaných pripomienok podnikov do operatívnych rozhodovaní i legislatívy. To čo teraz v prípade Slovenska vidíme, je spojenie  dvoch negatívnych faktorov- akútny problém cien energií v roku 2022 a dlhodobo vysoké a nekonkurencieschopné ceny energie. Oba sú pre slovenské firmy viac ako nebezpečné. V prípade dlhodobo vysokých cien je potrebné prijať systémové opatrenia, aby sme sa ako Slovensko v rebríčku posunuli z tretieho miesta od konca na tretie miesto od začiatku. Tento stav prekáža nielen slovenským firmám, ale aj novým investorom, ktorí zvažujú prísť na Slovensko. Je potrebné dosiahnuť stav, aby mali slovenské podniky ceny energií rovnaké ako ich európska konkurencia,“ konštatuje prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozorňuje nato, že akútny problém cien energií v roku 2022 je potrebné riešiť jednorazovo a urgentne, s využitím všetkých dostupných nástrojov (zníženia poplatkov, príspevky,…). Táto pomoc by mala byť naviac a platná na rok 2022. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať opatrenia ÚRSO pri regulácii cien energií, ktoré  môžu nárasty cien zmierniť. Poplatková časť koncovej ceny elektriny by mala poklesnúť aj pozastavením odvodu do Národného jadrového fondu, pomôže aj zníženie príspevkov na OZE. Firmy by uvítali významne vyššiu podporu v rámci rozvoja investícií pre znižovanie energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy  formou významne vyššieho alokovania výnosov z pohľadu tvorby Environmentálneho fondu.

Straty v miliónoch eur

,,Po dramatickom znížení pridelených emisných povoleniek našich podnikov na nasledujúce obdobia, sú tieto nútené kupovať  povolenky na burze v rozsahu miliónov EUR ročne  a  pritom drvivá väčšina  z nich nespadá  do žiadneho rámca podpory, na rozdiel od našich konkurentov. Pre zabezpečenie cash-flow môže dôjsť k zníženiu investičného rozvoja s nepriaznivým vplyvom do budúcnosti. V súčasnosti naviac  každá veľká spoločnosť  v chemickom sektore ráta straty  rádovo v miliónoch, dokonca v desiatkach miliónov EUR, čo je pre väčšinu z výrobcov katastrofa. Vzhľadom nato už väčšina pripravuje krízové scenáre obmedzenia, resp.  odstavenia svojich výrob.

Okamžitá pomoc

Preto žiadame vládu o okamžitú pomoc  celému priemyslu nielen kompenzáciou emisných povoleniek ale aj kompenzačnými opatreniami v rámci TPS. Súčasne je  potrebné, aby sa v rámci celej EÚ reálne uviedli do praxe opatrenia, ktoré by hodnotili dovoz a spôsob zdanenia výrobkov z iných krajín z pohľadu celkovej uhlíkovej stopy. Okrem domácich opatrení  by mala slovenská vláda intenzívne spolupracovať pri prijímaní širokej škály opatrení zo strany nielen jednotlivých vlád EÚ, ale predovšetkým EÚ ako celku.

Vláda by mala zintenzívniť aj dohľad nad dobudovaním a pripojením ďalších blokov v Mochovciach v čo najskorších možných termínoch,“ navrhuje prezídium ZCHFP SR.

Na záver apeluje nato, že je nevyhnutné dosiahnuť únosné ceny energií, inak hrozí významný pokles výkonnosti chemického a farmaceutického priemyslu so všetkými dôsledkami. Priamo ohrozených je cca 44 000 pracovných miest v tomto odvetví a niekoľko desiatok a stoviek tisíc miest u ich dodávateľov a subdodávateľov a výpadky priamych a nepriamych daní.

Energii2 se nejlépe prodává plyn i elektřina v Česku

Nejlepší podmínky pro firmy dodávající zemní plyn a elektřinu, ze tří středoevropských zemí, jsou v České republice, následuje Slovensko a Polsko. Vyplývá to z dosavadních  zkušeností, které má s prodejem na těchto trzích jeden z dodavatelů zemního plynu a elektřiny – společnost Energie2. Informoval o tom ředitel Energie2, a. s., Praha Dávid Vlnka.

 

,,Český trh je ve srovnání se slovenským i polským nejvíce liberalizován a umožňuje dodavatelům opravdu volnou soutěž, ze které v konečném důsledku těží zákazník. Široká konkurence tlačí ceny dolů a odběratelé si můžou vybírat. Slovenský trh s energiemi je zhruba o dva roky opožděn a teprve od září tohoto roku zde vstoupil do platnosti zákon implementující směrnice EU o liberalizaci prodeje energií, takzvaný 3. energetický balíček. Navíc zde zákazníky odstrašuje kampaň dominantních dodavatelů, zpochybňující samotný prodej doma u zákazníků. Polský trh je potenciálním objemem prodeje nejzajímavější, setkáváme se však na něm s problémy při získávání patřičných povolení pro zahájení dodávek“, konstatoval D. Vlnka.

 

Dodal, že podle srovnání portálů zabývajících se cenami energií, patří Energie2 ke třem nejlevnějším dodavatelům zemního plynu na českém trhu, což se projevilo i nárůstem nových odběratelů a samotného odběru. Ve srovnání se závěrem roku 2011, se za 7 měsíců  do srpna 2012, zvýšil počet odběrných míst firmy u zemního plynu 11,9-násobně a odběr plynu v m3 se zvýšil 15,1-násobně. V komoditě elektřina se počet odběratelů Energie2 za stejné období zvýšil 1,5- násobně a odběr elektřiny v MWh 3,3-násobně.

 

,,Na všech třech trzích, kde působíme, se snažíme být výrazně levnější než dominantní dodavatelé  plynu a elektřiny, navíc ceny umíme pro velké odběratele i individuálně přizpůsobit. Umožňují nám to obchody s oběma komoditami na evropských burzách a spolupráce se zahraničními výrobci a dodavateli elektřiny a zemního plynu. Nejsme tedy závislí od dominantních hráčů na místních trzích, umíme být pružní a operativně se přizpůsobit vývoji na komoditních burzách“, vysvětlil D. Vlnka.

 

Dodal, že tyto faktory, spolu s nižšími režijními náklady a ochotou se podělit se zákazníkem o  marži, Energii2 umožňují prodávat elektřinu a zemní plyn dlouhodobě levněji, než většině konkurenčních společností. Energie2 se snaží i o to, aby její ceny byly stabilní co nejdelší dobu. Také filosofie stability se podepsala na pravidelných meziměsíčních nárůstech počtu klientů i celkového odběru plynu a elektřiny.

 

,,Energie2 míní ceny pro odběratele udržovat dlouhodobě mezi nejnižšími na trhu tak, aby domácnosti mohli reálně ušetřit každoročně tisíce korun. Změna dodavatele je přitom pro občany jednoduchá a firma zadarmo zabezpečí všechny potřebné úkony. Stačí podpis plné moci. Smlouvu je přitom možné uzavřít přes internet a v tomto případě firma ještě navíc poskytuje zákazníkům další benefit na úrovni 2 % z neregulované části standardní ceníkové ceny a to po celou dobu trvání smlouvy“, uzavřel D.Vlnka.

Kontaktní informace pro ČR:

Energie2, a. s.

Praha, Křenova 438/7
162 00  Praha 6, Veleslavín
Infolinka:844 000 010

www.energie2.cz

Kontaktní informace pro SR:

Energie2, a. s.

Lazaretská 3A, 811 08 Bratislava

Infolinka: 0850 166 066

www.energie2.sk

Kontaktní informace pro Polsko:

Energie2 spółka z ograniczona odpowiedzialnością
Energie2 s. z o.o.

ul. Jagiellońska 16/7,
40 – 032 Katowice

Regon: 242936671

http://www.energie2.pl