Archiv pro rubriku: Strojírenství

Recyklačné kapacity sú dobré, zber a separácia kovových obalov zaostávajú

Posted on by

Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov. Horšia je však situácia v zbere a separovaní kovových obalov. V mnohých mestách a obciach sa kovové obaly nezbierajú vôbec, alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často však chýbajú zberné nádoby na separovaný zber kovových obalov a problémom je tradične nedostatok financií.  Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam. V roku 2012 sa prioritne zameral na podporu triedeného zberu v mestách a obciach a na podporu vzdelávania a osvety v nakladaní s odpadmi. Pri podpore projektov smerovali finančné prostriedky najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu kovové obaly ako novú komoditu v regióne, alebo zvyšovali  jeho účinnosť. Sektor týmto postupom riešil aj zabezpečenie dostatku vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval triedený zber kovových obalov. Celkovo v roku 2012 podporil 8 viackomoditných žiadostí, vo výške 25,26 tis. EUR. Z účtu sektora sa vyplatilo 18,13 tis. EUR, z toho triedený zber odpadov z kovových obalov podporil sumou 14,16 tis. EUR,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových obalov aktívne spolupracovať s obcami, mestami a recyklátormi komodity. Cieľom aktivít bude dosiahnuť čo najlepšie fungovanie systému zhodnocovania odpadu z kovových obalov.

 

,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom potrebné sledovať tok odpadu až na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďovania, ako aj samotnej recyklácie odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne riešenia. Sektor rozpracuje a v praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných možností sektor podporuje také technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na BAT pre zvýšenie účinnosti recyklácie v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J. Líška.

 

Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz podporil zo sektora kovových obalov celkovo 171 projektov, v celkovej hodnote 18 076 484 EUR. Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených 168 viackomoditných žiadostí pre podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote 17 665 915 EUR, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov boli určené dotácie vo výške 170 843 EUR. Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty vo výške 410 569 EUR, zamerané na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.

 

Kovové obaly na báze hliníka, či železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné pre obalový materiál. Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká, cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby, dózy, sudy, škatule, veká, fólie a pod.

 

Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových obalov patria projekty spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané na recykláciu odpadov z kovových obalov. Tieto projekty zefektívňujú spracovanie tenkostenných obalov z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných kovových obalov zo železa, ocele a hliníka a jeho zliatin na západnom Slovensku.

 

Spracovanie odpadového skla v SR nekleslo ani počas krízy pod 60 000 ton

Posted on by

Množstvo zhodnoteného odpadového skla na Slovensku počas 5 rokov trvania hospodárskej krízy kolíše, ale ani raz nekleslo pod úroveň 60 000 ton za rok. Znamená to, že od roku 2002, kedy začal Recyklačný fond podporovať zber a recykláciu odpadového skla, sa úroveň jeho zhodnocovania zvýšila najmenej trikrát, keď v roku 2002 sa ho zhodnotilo iba 18 000 ton. V SR sú v súčasnosti vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na odpadové sklo a tak len minimálne množstvá odpadového skla by mali končiť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

„Triedený zber skla by sa mal zaviesť do roku 2015 vo všetkých obciach na Slovensku. V tom istom roku by sa mala zvýšiť príprava na opätovné použitie a recykláciu skla z odpadu z domácností najmenej na 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov ročne. Zároveň by sa mala zabezpečiť aj miera zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov zo skla na úrovni 60 %. Preto  cieľom sektora skla Recyklačného fondu je zefektívnenie  systému  triedeného  zberu  a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory. Tá bude zameraná najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, umožňujúcich oddelený triedený zber odpadu z bieleho a farebného skla. Okrem toho, aj obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia. Rozvoj triedeného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná. Treba však vedieť aj to, že triedený zber skla je pre obce stratový,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v roku 2012 sektor skla podporil 16 žiadostí, na realizáciu ktorých bolo schválených 771,69 tis. EUR. Triedený zber a zhodnotenie odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 487,08 tis. EUR. Z účtu sektora bola v roku 2012 vyplatená suma 190,66 tis. EUR.

Od svojho vzniku, v roku 2002 do augusta 2013, podporil fond spolu 262 projektov v celkovej hodnote 8,2 mil. EUR. Dotácie boli zamerané na podporu triedeného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy. Z celkového počtu projektov bola na 19 jednokomoditných poskytnutá podpora 2,1 mil. EUR a na 243 viackomoditných projektov podpora viac ako 6,1 mil. EUR. Za obdobie 2002 – 08/2013  smeruje viac ako 90 % prostriedkov zo sektora skla Recyklačného fondu do zavedenia a zintenzívnenia triedeného zberu v mestách a obciach, vrátane jeho konečného zhodnotenia.

 

,,Na Slovensku je najvýznamnejším spracovateľom odpadového skla Vetropack Nemšová, s. r. o., ktorý recykluje hlavne obalové  a tabuľové sklo. Recyklačná linka v Nemšovej môže ročne spracovať až 120 000 ton črepov. Spracovávaním špeciálnych skiel (odpadového skla z automobilov, lepených bezpečnostných a tvrdených skiel, skiel s drôtenou vložkou a iných) sa zaoberá Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava, s prevádzkou v Šelpiciach. Ročná kapacita linky tejto spoločnosti je cca 20 000 ton. Odhadom by mala každý rok spracovať 2000-2500 ton autoskiel, zvyšok kapacity má voľný pre iné druhy skla, vrátane možnosti spracovania odpadového skla z triedeného zberu,“ povedal J. Líška.

Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora skla Recyklačného fondu patrí projekt spoločnosti Vetropack Nemšová, s. r. o., podporený sumou 663 878 EUR na výstavbu triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla z triedeného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené projekty sa týkali predovšetkým triedeného zberu v mestách a obciach. Vetropack Nemšová, s. r. o. pri výrobe obalového skla používa odpadové sklo z triedeného zberu v objeme 30 až 80 % a to v závislosti od čistoty vytriedeného skla. Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu ‑ sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4‑tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť.

 

Predpokladaný čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % (zdroj: „Účasť obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“). Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach (5 rokov). Disponibilný objem skla v komunálnom odpade na Slovensku počas posledných 3 rokov je na základe váhového podielu 6 % v priemere 106 000 – 108 000 ton (ide o všetko sklo v KO). Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň triedeného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 60 % (ide o sklo spracované vo Vetropack Nemšová, s. r. o. a Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava). Predpokladaná miera zhodnotenia vytriedeného odpadového skla by mala do roku 2015 mierne rásť na úroveň cca 70 000 ton/rok.

 

Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj triedený zber, ktorý vždy bol pre obce stratový. Úlohou Recyklačného fondu preto aj v najbližšej budúcnosti ostáva podporovať mestá a obce príspevkami za vytriedené sklo, ale aj dotáciami na zavedenie a zintenzívnenie triedeného zberu skla. Od roku 2005 má však fond každoročne k dispozícii čoraz nižšie finančné prostriedky, ktoré môže použiť na tento účel. Podľa novely Zákona o odpadoch (č. 733 z roku 2004), neplatia za dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo výrobkov balených v takýchto obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia, ktorí v danom kalendárnom roku splnia limity zhodnotenia alebo recyklácie odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením Vlády Slovenskej republiky. Ročne tak fondu chýba cca 50 % zdrojov z obdobia pred účinnosťou tohto zákona.

Kovoobrábění

Posted on by

Kovoobrábění je proces, kterým se vytváří požadovaný tvar předmětu, v daných rozměrech a v daném stupni přesnosti, a to postupným odebíráním materiálu. Kovoobrábění je opravdu mnoho způsobů,od tradičního ručního až po netradiční vysokotlakým proudem vody. Naše firma provádí soustružnické práce na horizontálních klasických vyvrtávačkách a na CN vyvrtávačce. Dále provádíme práce na vertikálních vyvrtávačkách, frézovací práce, práce na bruskách na kulato a na plocho. Tepelné zpracování je externě zajištěno v TOS Varnsdorf, a.s.

Montáž ložisek

Posted on by

Životnost každého ložiska je omezená. Na konci své životnosti se ložisko často prozrazuje hučením. Aby ložisko mohlo kvalitně plnit svou funkci je ho potřeba správně namontovat, což je podmíněno použitím náležitého postupu a nářadí. Všechna ložiska, aby byl jejich provoz bezporuchový, je nutné je v určitých intervalech mazat. Existují také tzv. utěsněná ložiska, která jsou naplněna malým množstvím vazelíny. My však provádíme montáže ložisek metodou tlakového oleje a indukčním ohřevem, výměny ložisek od průměru 10 mm do 2000 mm metodou Drive Up.

Strojní opravy

Posted on by

Jaké služby naše firma můžeme nabídnout? Jsou to opravy a renovace převodovek, čerpadel, vřeten, ložisek, variátorů, rekonstrukce a opravy strojních zařízení např. čerpadel, míchadel, převodovek, opravy sacích válců v papírenském průmyslu, opravy trhacích válců na mlýnech, servis a generální opravy kovoobráběcích strojů. Naši kvalifikovaní pracovníci jsou připraveni opravit, demontovat, seřídit a uvést zpět do provozu vaše porouchané stroje a to v co nejkratším čase a v nejvyšší kvalitě. Snažíme se, aby zadaná práce byla provedena v co nejkratším čase a v nejvyšší kvalitě.

V ŽOS–EKO Vrútky spracovali za prvý polrok 372 ojazdených vozidiel

Posted on by

Najväčší spracovateľ opotrebovaných vozidiel v Žilinskom kraji,  ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky, za 1. polrok 2013 zhodnotil 372 autovrakov, čo bolo len o tri kusy menej ako v prvom polroku 2012. Od získania autorizácie v roku 2005 spracovali v  ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky až doteraz 9873 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. Informovala o tom generálna riaditeľka spoločnosti ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.

 

,,Pokračujúca recesia slovenskej ekonomiky sa prejavuje aj v stagnácii počtov áut odovzdaných na spracovanie. V celoštátnom meradle dokonca vlani poklesol počet odovzdaných opotrebovaných áut o viac ako 6 %. Zákazníci pomalšie obnovujú vozový park a vyčkávajú s kúpou nových vozidiel, čím sa zhoršuje aj prísun opotrebovaných vozidiel odovzdaných na likvidáciu. Okrem krízy v tomto roku, situáciu negatívne ovplyvnili aj vlani zavedené nové poplatky za registrácie vozidiel a zníženie kúpnej sily v dôsledku zvýšenia odvodového a daňového zaťaženia podnikateľov i pracujúcich,“ zhodnotila situáciu J. Antošová.

 

Dodala, že medzi autovrakmi spracovanými vo Vrútkach, pochádzajúcimi hlavne zo Žilinského kraja, výrazne vedie značka Škoda (Favority, Felície a ostatné staré škodovky). Tie tvoria zhruba polovicu spracovaných áut. Zvyšnú polovicu reprezentujú značky VAZ, Ford, Opel, Peugeot, Mazda, Reunalt, Citroen, Seat, Toyota, Daewo, BMW, Nissan, Kia, Honda.

 

ŽOS-EKO je jediným spracovateľom v Žilinskom kraji, ktorý si neúčtuje za odvoz vraku poplatok 33 eur. Majiteľovi autovraku stačí, ak sa obráti telefonicky priamo na odťahovú službu, ktorá bez poplatku staré auto odvezie a vo firme ekologicky zlikviduje. ŽOS-EKO majiteľovi zároveň vystaví potvrdenie o autorizovanej likvidácii auta, aby už nemusel platiť povinné zmluvné poistenie. Súčasná právna úprava majiteľovi bez takéhoto potvrdenia neumožňuje auto odhlásiť. Preto tí, čo sa  autovrakov zbavili v nejakej neautorizovanej dielni, či na skládke, musia povinné poistenie  platiť naďalej.

 

ŽOS-EKO, s.r.o., Vrútky ekologicky spracúva nielen osobné motorové vozidlá, ale aj nákladné vozidlá a iné, napr. poľnohospodárske vozidlá, ale aj odpadové batérie a akumulátory a opotrebované oleje. Firma je nielen najväčším spracovateľom autovrakov v Žilinskom kraji, ale aj jedným z najväčších v rámci Slovenska, kde je celkovo 38 autorizovaných spracovateľov vozidiel.

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťah autovrakov:

0434205531

0434205533

0905205732

0905687776

0915823251

0918893743

 

Počet spracovaných vozidiel v ŽOS-EKO za predchádzajúce obdobie od udelenia autorizácie:

 

Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 I.polrok 2013
Počet kusov 107 926 1086 1597 2673 1099 1231 782 372

 

 

Kúpele Luhačovice pripravujú na september Dni slovenskej kultúry

Posted on by

V Kúpeľoch Luhačovice (Lázně Luhačovice, a.s.) je v plnom prúde kultúrne leto, ktoré ešte viac zatraktívňuje tunajšie liečebné a relaxačné pobyty. Najbližšími  podujatiami, ktoré obohatia spoločenské vyžitie a spríjemnia kúpeľným hosťom pobyt v Luhačoviciach, sú: Tradičný festival Janáček a Luhačovice v dňoch 15. až 19. júla 2013, Akadémia Václava Hudečka (29.7. – 9.8.2013), prehliadka komornej tvorby Divadelné Luhačovice (19. – 24.8.2013), Medzinárodný festival detských folklórnych súborov Piesňou a tancom (13. – 15.9.2013). Vyvrcholením kultúrneho leta bude v septembri (4.-7.9.2013) 1. ročník Dní slovenskej kultúry alebo Blízke stretnutia a sezónu uzavrie Medzinárodný festival detských folklórnych súborov Piesňou a tancom (13. – 15.9.2013). Informoval o tom Ing. Jiří Dědek, MBA, výkonný riaditeľ kúpeľov.

,,Do Kúpeľov Luhačovice sa tradične chodí nielen za liečením  a relaxom, ale aj za kultúrou. Medzinárodný charakter našich kultúrnych a spoločenských podujatí priťahuje domácich  a zahraničných návštevníkov, takže v lete máme naše hlavné pobytové kapacity takmer vypredané. Niekoľko voľných miest je k dispozícii vo vilkách, alebo ich ponúkame ako last minute. Kúpele Luhačovice majú nenapodobiteľnú atmosféru, ku ktorej od mája do septembra neodmysliteľne patria kolonádne koncerty rozmanitých kultúrnych žánrov od sláčikových komorných orchestrov, cez swing, dixieland, dychovú hudbu, folklór  a spevácke súbory. Obohatením kultúrneho leta bývajú slovenskí umelci, ktorí sú tu vítaní nielen domácimi návštevníkmi, ale aj početnou slovenskou klientelou. Ročne navštívi naše kúpele tisícka Slovákov. V rámci kultúrneho leta sa predstavia, okrem iných, aj C. a K. dychový orchester Bratislava a Violin Orchester Bratislava Eugena Botoša, so sólistkou M. Eliášovou, “ povedal J. Dědek.

Dodal, že tradícia priateľských moravsko-slovenských vzťahov stála aj v pozadí myšlienky zorganizovať tohtoročné dni slovenskej kultúry. Na 4. až 7. septembra pripravuje akciová spoločnosť Kúpele Luhačovice prvý ročník Dní slovenskej kultúry alebo Blízke stretnutia, ktorým by rada nadviazala na tradíciu Československých porád. Tie sa konali v Luhačoviciach v rokoch 1908-1938.

,,Hostia sa môžu tešiť  na koncert Orchestra ľudových nástrojov Miroslava Dudíka z Bratislavy, ktorý má hlbokú rodinnú tradíciu. Piesne v podaní Sama Dudíka počúval a určite si ich aj zapisoval už Leoš Janáček, ktorý často Luhačovice navštevoval. Ďalším programom nového projektu je predstavenie Divadla J. G. Tajovského zo Zvolena Šofér slečny Daisy a koncert Sisy Sklovskej. V spolupráci s Luhačovickým okrašľovacím spolkom Calma ponúkame Prechádzku kúpeľmi po slovenských stopách, pripomínajúcu osobnosti zo Slovenska, ktoré pôsobili v Luhačoviciach. V hale Vincentka sa budú môcť hostia zoznámiť formou výstavy so slovenským architektom Dušanom Jurkovičom, ktorý vtisol kúpeľom ich nádhernú podobu. Súčasťou bude aj beseda PhDr. B. Petrákovej o Dušanovi Jurkovičovi,“  vymenoval J. Dědek.

Tradičný festival Janáček a Luhačovice potrvá od 15. júla do 19. júla 2013, pripomína si už svoj 22. ročník a má v tomto roku na programe 5 koncertov. Bližšie informácie sú na www.lazneluhacovice.cz/janacek. Milovníci hudby na festivale privítajú svetovo známeho tenoristu zo Slovenska – Miroslava Dvorského. Počas leta ich poteší aj dvojtýždňová AKADÉMIA VÁCLAVA HUDEČKA (29.7. – 9.8.2013). Na svoje si prídu aj milovníci divadla. Prehliadka komornej tvorby Divadelné Luhačovice vstupuje v dňoch 20. – 24.8.2013 do svojho jubilejného 15. ročníka. Dramaturgia ponúka výber najlepších, najzaujímavejších a ocenených komorných predstavení niekoľkých českých a slovenských divadelných scén. Slovenské Divadlo J. Palárika z Trnavy sa predstaví hrou Vrátila sa raz v noci. Bližšie informácie sú na www.divadelni-luhacovice.cz. Posledným festivalom je na sklonku leta Medzinárodný festival detských folklórnych súborov Piesňou a tancom, v dňoch 13. – 15.9.2013.

Vrcholom „kolonádnej sezóny“ v tomto roku bol prestížny júnový koncert 65 členného orchestra Hudby Hradnej stráže a Polície Českej republiky, ku ktorému  patrila prehliadka motorizovanej jednotky Hradnej Stráže a ukážka programu jednotky Hradnej stráže. Pre veľký úspech sa s týmto súborom stretnú v Luhačoviciach v tomto roku ešte raz 5.9., pri slávnostnom koncerte k 20.výročiu vzniku zlínskej jazdnej polície.

 

Tohtoročné kultúrne leto má za sebou aj niekoľko ďalších zaujímavých podujatí. Návštevníkov potešilo Luhačovické stretnutie rezbárskych majstrov ,,Krása v dreve ukrytá“, či Luhačovické divadelné stretnutie (LUHAČOVICKÁ DIVADELNÍ SEŠLOST), čo bolo stretnutie ochotníckych divadelných súborov, kam zavítalo s komédiou Všetko o ženách aj Trenčianske Hradné divadlo.

 

Vlani navštívilo Kúpele Luhačovice 28 532 hostí, v tomto roku by ich radi privítali viacej, predovšetkým z radov samoplatcov a zo zahraničia – perspektívnou lokalitou je Slovensko. Luhačovické kúpele sú totiž nielen populárnou liečebnou destináciou, ale aj obľúbeným cieľom jednodňovej turistiky a relaxačných a wellness pobytov. Pritom slovenské hranice sú vzdialené iba 27 km, Trenčín 54 km a Bratislava 165 km. Pre slovenských klientov sú tak rovnako dostupné ako slovenské kúpele. A to nielen vzdialenostne, ale aj finančne, či kultúrne. Lákadlami pre Slovákov sú hlavne geografická blízkosť, pôsobenie najvýznamnejšieho slovenského architekta Dušana Jurkoviča a jeho diela v Luhačoviciach, ale aj jedinečnosť a vzácnosť Luhačovických minerálnych vôd a liečivých prameňov.

 

Viac informácií je na www.LazneLuhacovice.cz  a www.HotelAlexandria.cz

Zhodnocovanie batérií a akumulátorov má na Slovensku dobré výsledky

Posted on by

Na Slovensku sú vybudované technologické zariadenia s dostatočnou kapacitou spracovania všetkých druhov odpadov z akumulátorov a batérií. Podľa odhadov spracovateľov, sa každoročne na Slovensku vyzbiera a zhodnotí 6000 až 10 000 ton opotrebovaných batérií a akumulátorov s obsahom olova a 260 ton nikel – kadmiových batérií a akumulátorov. Najvýznamnejším spracovateľom olovených  a prenosných batérií je MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď a významným spracovateľom prenosných batérií je aj spoločnosť INSA, s.r.o., Sereď. Zhodnocovanie nikel – kadmiových batérií a akumulátorov na Slovensku vykonáva závod ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky.

 

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška k problematike zberu a spracovania opotrebovaných batérií uvádza, že: ,,Recyklačný fond prispel k vybudovaniu efektívneho systému hospodárenia, zberu a spracovania odpadu v Slovenskej republike. Za 11 rokov svojej činnosti prispel fond na podporu rôznych projektov celkovou sumou 2,43 mil. EUR.

Súčasný systém zberu a spracovania opotrebovaných batérií a akumulátorov je funkčný a udržateľný. Transpozícia európskej smernice o batériách a akumulátoroch v novele zákona o odpadoch však výrazne zasiahne do štruktúry organizácie a fungovania tohto sektora. Proces novelizácie zákona o odpadoch prináša viacero doposiaľ nezodpovedaných otázok. Primeraná transpozícia európskej smernice o batériách a akumulátoroch je vo významnej miere podmienená existenciou efektívneho informačného systému, ktorý by umožňoval spracovanie a vyhodnocovanie štatistických údajov nielen v oblasti zberu a spracovania batérií a akumulátorov, ale aj vo význame funkčnosti systému odpadového hospodárstva ako celku. Nie je vyjasnená problematika prenosu a spracovania štatistických informácií, pretože doposiaľ neexistuje funkčný informačný systém, ktorý by objektívne tvoril primeranú spätnú väzbu medzi výrobcami, predajcami, samosprávami a spracovateľmi odpadov na strane jednej a kontrolnými a inšpekčnými orgánmi na strane druhej. Nie sú tiež vyjasnené vzťahy medzi výrobcami, predajcami a distribútormi, resp. ich kolektívnymi zástupcami a zástupcami miest a obcí, čo môže výrazne zmeniť cenovú politiku a funkčnosť infraštruktúry v oblasti zberu a spracovania batérií, aj vo vzťahu ku koncovému spotrebiteľovi. Na tieto otvorené otázky je potrebné nájsť odpovede a prijať opatrenia ešte predtým, než dôjde k významnej zmene súčasného systému. Iba tak je možné primerane a pružne reagovať nielen na meniacu sa legislatívu, ale aj na transformujúci sa systém zberu a spracovania odpadov v Slovenskej republike.“

 

Na Slovensku má zber olovených batérií svoju tradíciu a aj značnú efektivitu. Do zberu sa zapájajú aj obce, v ktorých môžu obyvatelia, dokonca za príspevok od recyklátora, v určenom čase odovzdať do pristavených špeciálnych kontajnerov staré autobatérie. Najväčšou firmou, zabezpečujúcou zber a dopravu opotrebovaných akumulátorov a batérií, od pôvodcov do recyklačného závodu v Seredi, je AKU – TRANS spol. s r. o., Nitra. Tie sa spracúvajú vo firme MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď. V roku 2012 spracovali cca 9000 ton batérií a akumulátorov. Bolo to zhodnotenie 100 % na Slovensku vyzbieraných a odoslaných odpadov. Kapacitné možnosti spracovania sú však vyššie ako výskyt olovených odpadov v SR a ich množstvá budú s oživovaním hospodárstva stúpať. Podľa zberu a spracovania, v podobne rozvinutých štátoch EÚ, sa počíta aj na Slovensku so spracovaním až 20 000 –

25 000 ton ročne.

 

Konateľ spoločnosti MACH TRADE, spol. s r. o. Ing. Štefan Machalík k tomu uviedol: „Firma vlastní technológiu od spoločnosti ENGITEC Technologies, ktorá je svetovo najuznávanejšou technológiou BAT systému. Celá výroba prebieha v uzavretom systéme, ktorý garantuje čistotu produktu a zaručuje jeho kvalitu. Touto technológiou vyrábame síran sodný v takej kvalite, ktorá ho umožňuje použiť ako prídavok do krmiva pre zvieratá.“

 

Spoločnosť INSA, s.r.o. je najvýznamnejší spracovateľ opotrebovaných prenosných batérií. V roku 2012 vyzbierala  a zhodnotila viac ako 591 t prenosných batérií. To je viac ako 25 % z celkového množstva dovezeného na Slovensko, čim splnila SR svoj záväzok voči EÚ. Rezervy sú ešte u niektorých dovozcov, ktorí si neplnia povinnosť dodať materiálové listy pre potreby recyklátorov, predajcov, ktorí zatiaľ nevytvorili odberné miesta a v uvedomení obyvateľstva odniesť baterky na zberné miesto. Recyklačný limit EÚ sa zvyšuje od roku 2016 na 45 % a pri jeho neplnení sa platia pokuty. ,,INSA spustila v roku 2011 sofistikované zariadenie na separáciu a zhodnotenie prenosných akumulátorov a batérií. Batérie sú automaticky triedené, podľa druhu základného prvku, na základe röntgenového snímania. Zariadenie separuje na základe vnútornej stavby batérie, teda sa nemýli a nepotrebuje žiadne označenie. Vytvára sa tak predpoklad pre tzv. sofistikovanú recykláciu, keď sa technológovia môžu sústrediť na spracovanie konkrétneho druhu batérií po získaní väčšieho množstva jedného druhu,“ konštatoval Š. Machalík.

 

Dodal, že materiálové zhodnocovanie batérií spočíva v ich rozdrvení, separácii jednotlivých frakcií a ich ďalšom spracovaní pyrometalurgickým spôsobom alebo elektrolýzou. Vo vyseparovaných frakciách sa nachádzajú rôzne neželezné kovy pochádzajúce z batérií – zinok, lítium, nikel a železo. Napríklad drviny zo zinkových batérií sa spracovávajú rôznymi technologickými postupmi, ktorých výsledkom sú zliatiny zinku.

 

Práve zber prenosných batérií a akumulátorov má v SR i celej Európe ešte rezervy. Prenosné batérie totiž často končia v komunálnom odpade, keďže problémom je nízke povedomie konečných spotrebiteľov o potrebnosti zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov. Vyzbierané batérie sa zo zberných miest pravidelne zvážajú k recyklátorom, kde sa materiálovo zhodnocujú. Na Slovensku sa ročne predá 1200 až 1400 ton malých prenosných batérií.  V zmysle platnej legislatívy môžu občania odovzdávať opotrebované batérie bezplatne na ktoromkoľvek predajnom mieste a to bez toho, aby boli povinní kúpiť si nový tovar. V súčasnosti je už vytvorených viac zberných miest, napríklad na školách, ale aj v reťazcoch DM, Jednota, IKEA, Kaufland a ďalších. Spätný odber začali realizovať firmy Varta, Emos, Energizer, atď. Prispela k tomu novela zákona o batériách a akumulátoroch.

 

Slovensko plní európske limity pri likvidácii opotrebovaných vozidiel

Posted on by

Materiálové zhodnocovanie opotrebovaných vozidiel patrí na Slovensku k najlepšie vyriešeným komoditám, s dostatočnými kapacitami z hľadiska počtu, aj územného rozloženia.  Sieť 38 autorizovaných prevádzok na spracovanie opotrebovaných vozidiel, aj s vybudovanými  zbernými miestami, predstavuje efektívny systém komplexného zberu a spracovania starých vozidiel. Dobudovali sa aj kapacity na zhodnocovanie jednotlivých vyseparovaných zložiek z automobilov, takže je reálne splniť Európskou úniou požadované zhodnotenie opotrebovaných vozidiel na 95 %. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,Vynikajúce výsledky pri zhodnocovaní autovrakov sú dôsledkom toho, že výrobcovia a dovozcovia automobilov sú na špičke v spoľahlivosti uhrádzania príspevkov na recykláciu do Recyklačného fondu. Aj vďaka tomu mohol fond vyplácať prostriedky mestám a obciam za vyseparované iné komodity. Sektor vozidiel Recyklačného fondu podporil v roku 2012 celkom 22 projektov, celková suma schválených finančných prostriedkov  predstavovala 4,84 mil. EUR a spolu bolo vyplatených 5,73 mil. EUR. Triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 203,9 tis. EUR a zhodnocovanie odpadov vo výške 4,6 mil. EUR. Zo sektora vozidiel boli na základe uzavretých rámcových zmlúv spracovateľom vyplácané paušálne príspevky za spracovanie starých vozidiel v celkovej výške 782 200 EUR“, konštatoval J. Líška.

 

Doplnil, že v roku 2012 sa v SR  spracovalo 32 796 starých vozidiel, zatiaľ čo rok predtým to bolo  34 915 starých vozidiel. Mierne zníženie počtu spracovaných vozidiel ide na vrub ekonomickej kríze, ktorá spomalila obnovu vozového parku na Slovensku.

 

,,V nasledujúcom období bude finančná podpora zo sektora vozidiel využívaná na technologické zlepšenia,  s cieľom znižovať náklady na prvotné spracovanie starých vozidiel. Podporíme aj nástroje na lepšie rozobratie starého vozidla a jednoduché technológie na objemové zmenšenie niektorých vyseparovaných častí. Podporované budú aj technológie, zabezpečujúce splnenie záväzných limitov pre rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel a zhodnocovania odpadov z nich. Ďalším cieľom je zlepšenie výsledkov v zbere starých vozidiel podporou logistiky zberu starých vozidiel. Sektor vozidiel bude aj naďalej pokračovať v poskytovaní paušálnych príspevkov za spracovanie starých vozidiel a podporovať aj prevádzkovanie zavedeného celorepublikového informačného systému spracovania starých vozidiel, zachytávajúceho individuálne jednotlivé spracované vozidlá a napojeného na štátnu evidenciu motorových vozidiel“, naznačil ďalšie zámery fondu J. Líška.

 

Dodal, že vlani boli dobudované významné prevádzky na zhodnocovanie vyseparovaných častí vozidiel. V Šelpiciach pri Trnave bola spustená technológia na zhodnocovanie autoskiel.  Rovnako tak sa vyriešil aj problém s technológiou zhodnocovania zmiešaných textilných odpadov zo starých vozidiel. Projekt PR Krajné v okrese Myjava vďaka technológii STERED zostavil komplexnú technologickú linku, spôsobilú tento hodnotný textilný materiál spracovať a zhodnotiť ho na výrobu nových výrobkov so širokým využitím v stavebníctve a v dopravnej infraštruktúre. V prevádzke je aj technológia na zhodnocovanie plastových odpadov zo spracovania starých vozidiel vo Zvolene – Lieskovci.

 

,,Recyklačný fond, za 10 rokov svojej činnosti do konca roku 2012, schválil spolu 15 517 žiadostí podnikateľov a obcí s poskytnutím prostriedkov v sume viac než 162,7 mil. EUR. Z toho 19,18 mil. EUR poskytol fond mestám a obciam vo forme obligatórnych príspevkov za vytriedené zložky komunálneho odpadu –  nárok na túto formu príspevku si na Slovensku, či už priamo alebo v rámci účasti v združeniach miest a obcí, uplatňuje viac ako 2 800 obcí. Spracovateľom starých vozidiel vyplatil fond na základe ich 2 462 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov spracovania starých vozidiel a prevádzkovania určených parkovísk vyše 13,74 mil. EUR“, konštatoval J. Líška.

 

 

 

 

WIP Autovrakovisko, s.r.o. doteraz spracovala viac ako 11 000 vozidiel

Posted on by

Firma WIP Autovrakovisko, s.r.o. do konca mája 2013 prevzala na spracovanie vo svojich dvoch prevádzkach  v Bratislave a Šamoríne 11 367 kusov opotrebovaných vozidiel. Vlani pritom prevzala 1 174 autovrakov a v tomto roku do 30. 5. 2013 to bolo 406 kusov. Aj s pomocou dotácií z Recyklačného fondu sa firme podarilo vybudovať technologické zariadenia, ktoré jej umožňujú efektívne a ekologicky spracovávať staré vozidlá. Informoval o tom Juraj Škarba, zástupca spoločnosti WIP Autovrakovisko, s.r.o.

 

,,Naša firma dostala od Recyklačného fondu od roku 2003 do 2010 spolu 6  dotácií  v celkovej výške 1,475 milióna EUR. Prvú dotáciu sme dostali v roku 2003 a použili sme ju na vybudovanie demontážnej haly na spracovanie starých vozidiel v Šamoríne. Ďalšie boli použité na vybudovanie prevádzky v Bratislave. Najväčšia dotácia bola použitá  na zakúpenie nožnicového lisu pre potreby spracovania odstrojených karosérií. Sme tradičnou firmou na tomto vysoko konkurenčnom trhu a jedno z najväčších autovrakovísk v Bratislave. Kapacita nášho spracovateľského zariadenia v Šamoríne sú 2 až 4 kusy a v Bratislave 6 až 8 kusov starých vozidiel pri jednozmennej prevádzke, čo je maximálne 3000 vozidiel za rok“, konštatoval J. Škarba.

 

Dodal, že firma zákazníkom ponúka odťah v rámci Bratislavy zadarmo a za každé kompletné vozidlo vyplatí minimálne 25 Eur. Autorizácia na spracovanie starých vozidiel bola firme udelená v roku 2004 pre prevádzku v Šamoríne a v roku 2006 pre prevádzku v Bratislave. Pritom prvé staré vozidlo bolo spracované 24. 9. 2004. Použiteľné komponenty z ojazdených vozidiel predáva WIP ako náhradné diely. Ostatné a nebezpečné odpady odovzdáva oprávneným firmám na zneškodňovanie alebo na zhodnocovanie.

 

,,Vyselektované suroviny vraciame do výrobného cyklu a tým prispievame k úsporám primárnych surovinových a energetických zdrojov. Zároveň tak chránime životné prostredie pred vplyvom nebezpečných látok zo starých vozidiel, ako sú akumulátory, motorové a prevodové oleje a ďalšie kvapaliny. O to viac nás mrzí, že veľa ľudí predá svoje vozidlo na náhradné diely, alebo ho rozoberú a rozpredajú, ale už nechcú niesť zodpovednosť za likvidáciu odpadu, ktorý pre nich nie je finančne atraktívny. Takéto počínanie je v rozpore so zákonom o odpadoch. Na nakladanie s nebezpečným odpadom treba mať príslušné povolenie! Zákon dnes zaväzuje každého majiteľa motorového vozidla, ktoré nie je spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách, odovzdať takéto vozidlo na zberné miesto, spracovateľovi, ktorý má platnú autorizáciu na ich spracovanie“, zdôraznil J. Škarba.

 

Ďalej poukázal aj na to, že firma sa stretáva zo strany zákazníkov so žiadosťou o vydanie potvrdenia bez odovzdania vozidla. To však nie je možné. ,,Nevieme prevziať na spracovanie niečo, čo nie je a vydať o tom potvrdenie“, povedal J. Škarba.

 

Spoločnosť WIP bola založená v roku 1994 Petrom Prokešom, so sídlom v Šamoríne, ako WIP Autoservis. Ponúkala servis motorových vozidiel, predaj náhradných dielov, výkup vozidiel, autobazár a výkup vozidiel na recykláciu. Postupne sa spoločnosť začala venovať hlavne výkupu, zberu a spracovaniu starých a havarovaných vozidiel. V súčasnosti WIP Autovrakovisko, s.r.o. zamestnáva 18 stálych zamestnancov.