Archiv pro štítek: Recyklacny fond

Metsä Tissue stále zvyšuje spracovanie zberového papiera na Slovensku

Posted on by

Po dlhodobých rozvojových projektoch, ktoré boli podporované aj Recyklačným Fondom,

Metsä Tissue zvyšuje spracovanie zberového papiera v roku 2013 na 65 000 ton. Metsa Tissue Slovakia s.r.o. má vedúce postavenie v spracovaní recyklovaného vlákna na Slovensku. Metsä Tissue zvyšuje tohto roku spracovanie zberového papiera v slovenskom závode v Žiline na 65 000 ton. Žilinský závod zvýšil výrobnú kapacitu realizáciou troch rozvojových projektov. Celková investícia bola takmer 2,4 milióna EUR, z čoho dotácia Recyklačného Fondu predstavovala 30%.

Projekty prebiehajúce v období 2003 až 2010 sa týkali modernizácie a zvýšenia kapacity na

papierenských strojoch a linke na spracovanie zberového papiera. Vďaka týmto projektom sa tiež znížila prašnosť pri výrobe papiera o 40%, čím sa zlepšilo pracovné prostredie a znížilo požiarne riziko.

“Nové rozvojové projekty a investície výrazne zvýšili kapacitu linky na spracovanie zberového papiera. V súčasnosti je ročná kapacita linky okolo 100 000 ton. Táto linka pripravuje zo zberového papiera recyklované vlákno, z ktorého sa v ďalšom procese vyrába vysoko kvalitný jemný papier pre produkty papierovej hygieny”, hovorí Ľubomír Kotulač, VP, Production, Žilina mill, Tissue, CEE, Metsä Tissue.

V roku 2006 korporácia Metsä Tissue, súčasť fínskej skupiny Metsä Group, získala Žilinskú firmu Tento a.s.. Od roku 2007 spoločnosť niesla názov Metsä Tissue a.s. a od októbra 2010 pôsobí pod názvom Metsa Tissue Slovakia s. r. o.. “Tento” zostal názvom pre obchodnú značku pre výrobky papierovej hygieny, ktoré majú v súčasnosti vedúce postavenie na Slovensku. Závod zamestnáva okolo 330 ľudí.

 

METSÄ TISSUE

Komunikačné oddelenie

 

Viac informácií:

Ľubomír Kotulač, VP Production, Žilina mill, Tissue, CEE, Metsä Tissue, tel. +421 (41) 5121 320

Mariusz Jędrzejewski, SVP, Tissue, CEE, Metsä Tissue, tel. +48 (22) 754 8190

 

www.metsagroup.com

Metsä Group je zodpovednou drevospracujúcou skupinou, ktorej výrobky sú súčasťou každodenného života ľudí a prispievajú k ich udržateľnej pohode. Metsä Group vyrába vysoko-kvalitné produkty hlavne z dreva pochádzajúceho z obnoviteľných severských lesov. Obchodnými oblasťami Skupiny sú výroba produktov papierovej hygieny a papiera na pečenie, spotrebiteľských obalov z kartónu, celulózy, drevených výrobkov ako aj zásobovanie drevom. V roku 2012 dosiahli tržby Metsä Group 5,0 miliárd EUR a zamestnáva približne 11 500 ľudí. Skupina pôsobí vo viac ako 30-tich krajinách.

 

www.metsatissue.com

Vďaka vysoko-kvalitným výrobkom papierovej hygieny a papieru na pečenie, spoločnosť Metsä Tissue robí každodenný život spotrebiteľov, zákazníkov a koncových používateľov pohodlnejší. Metsä Tissue je popredným dodávateľom papierových výrobkov pre domácnosti a priemyselných zákazníkov v Európe. Zároveň je popredným svetovým dodávateľom papiera na pečenie a varenie. Našimi hlavnými značkami sú Lambi, Serla, Mola, Tento, Katrin a SAGA. Vo výrobných závodoch v šiestich krajinách zamestnávame približne 3 000 ľudí. Náš obrat v roku 2012 bol 1 miliarda EUR. Spoločnosť

Batérie a akumulátory sa v SR zhodnocujú dobre

Posted on by

Podľa odhadov spracovateľov, sa každoročne na Slovensku vyzbiera a zhodnotí do 10 000 ton opotrebovaných batérií a akumulátorov s obsahom olova (v roku 2012 to bolo 8 741 ton) a cca 260 ton nikel – kadmiových batérií a akumulátorov. Na Slovensku sú už vybudované technologické zariadenia s dostatočnou kapacitou spracovania všetkých druhov odpadov z akumulátorov a batérií. Najvýznamnejším spracovateľom olovených   a prenosných batérií je MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď a významným spracovateľom prenosných batérií je taktiež spoločnosť INSA, s.r.o., Sereď, ktorá má na Slovensku niekoľko tisíc zberných miest. Zhodnocovanie nikel – kadmiových batérií a akumulátorov na Slovensku vykonáva závod ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky. Všetky firmy majú najmodernejšie technológie spĺňajúce náročné požiadavky na BAT technológie.

Pripravovaná novela zákona o odpadoch však presúva zodpovednosť za spracovanie batérií na ich výrobcov a dovozcov, čo sú väčšinou zahraničné spoločnosti. Slovenskí spracovatelia sa preto obávajú, že ich kapacity môžu ostať nevyužité, lebo výrobcovia budú môcť vyvážať použité batérie do zahraničia a zhodnocovať ich v tamojších recyklačných kapacitách, ktorých je dostatok. Ohrozené sú tak pracovné miesta na Slovensku.

 

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška k problematike zberu a spracovania opotrebovaných batérií uvádza, že: ,,Za 11 rokov svojej činnosti prispel fond na podporu rôznych projektov celkovou sumou 2,43 mil. EUR. Súčasný systém zberu a spracovania opotrebovaných batérií a akumulátorov je funkčný a udržateľný. Transpozícia európskej smernice o batériách a akumulátoroch, v novele zákona o odpadoch, však výrazne zasiahne do štruktúry organizácie a fungovania tohto sektora. Proces novelizácie zákona o odpadoch prináša viacero doposiaľ nezodpovedaných otázok. Primeraná transpozícia je vo významnej miere podmienená existenciou efektívneho informačného systému. Ten by umožňoval spracovanie a vyhodnocovanie štatistických údajov, nielen v oblasti zberu a spracovania batérií a akumulátorov, ale aj vo význame funkčnosti systému odpadového hospodárstva ako celku.

Doteraz neexistuje funkčný informačný systém, ktorý by objektívne tvoril primeranú spätnú väzbu medzi výrobcami, predajcami, samosprávami a spracovateľmi odpadov na strane jednej a kontrolnými a inšpekčnými orgánmi na strane druhej. Nie sú tiež vyjasnené vzťahy medzi výrobcami, predajcami a distribútormi, resp. ich kolektívnymi zástupcami a zástupcami miest a obcí, čo môže výrazne zmeniť cenovú politiku a funkčnosť infraštruktúry v oblasti zberu a spracovania batérií, aj vo vzťahu ku koncovému spotrebiteľovi.“

 

Na Slovensku má zber olovených batérií svoju tradíciu a aj značnú efektivitu. Do zberu sa zapájajú aj obce, v ktorých môžu obyvatelia, dokonca za príspevok od recyklátora, v určenom čase odovzdať do pristavených špeciálnych kontajnerov staré autobatérie. Najväčšou firmou zabezpečujúcou zber a dopravu opotrebovaných akumulátorov a batérií, od pôvodcov do recyklačného závodu v Seredi, je AKU – TRANS spol. s r. o., Nitra. Tie sa spracúvajú vo firme MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď. V roku 2012 spracovali cca 9000 ton batérií a akumulátorov. Bolo to zhodnotenie 100 % na Slovensku vyzbieraných a odoslaných odpadov. Kapacitné možnosti spracovania sú však vyššie ako výskyt olovených odpadov v SR a ich množstvá budú s oživovaním hospodárstva stúpať. Podľa zberu a spracovania, v podobne rozvinutých štátoch EÚ, sa počíta aj na Slovensku so spracovaním až 20 000 –

25 000 ton ročne. Firma vlastní technológiu od spoločnosti ENGITEC Technologies, ktorá je svetovo najuznávanejšou technológiou BAT systému. Celá výroba prebieha v uzavretom systéme, ktorý garantuje čistotu produktu a  jeho kvalitu.

Spoločnosť INSA, s.r.o. je najvýznamnejší spracovateľ opotrebovaných prenosných batérií, v roku 2012  vyzbierala  a zhodnotila viac ako 591 t prenosných batérií. To je viac ako 25 % z celkového množstva dovezeného do SR, čím splnila SR svoj záväzok voči EÚ. Rezervy sú ešte u niektorých dovozcov, ktorí si neplnia povinnosť dodať materiálové listy pre potreby recyklátorov, predajcov, ktorí zatiaľ nevytvorili odberné miesta a v uvedomení obyvateľstva odniesť baterky na zberné miesto. Recyklačný limit EÚ sa zvyšuje od roku 2016 na  45 % a pri jeho neplnení sa platia pokuty. Na Slovensku sa ročne predá 1200 až 1400 ton malých prenosných batérií. V zmysle platnej legislatívy môžu občania odovzdávať opotrebované batérie bezplatne na ktoromkoľvek predajnom mieste a to bez toho, aby boli povinní kúpiť si nový tovar.

 

KURUC – COMPANY prerazila v USA s linkou na spracovanie VKM

Posted on by

Jediným spracovateľom viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM) na Slovensku je stále iba firma KURUC – COMPANY spol. s r. o. Veľké Lovce, prevádzka Šurany, ktorá z nich už 18 rokov vyrába kompozitné dosky a výrobky pre stavebníctvo. Už niekoľko rokov po sebe ročne  vo svojom závode v Šuranoch spracúva cca 4 000 ton odpadov z VKM. Kapacita závodu je vyššia, problémom je to, že sa ročne vyzbiera iba menej ako tretina VKM, z približne 10 000 ton, ktoré sa uvedú na trh. Firme sa v roku 2012 podarilo preraziť so svojou technológiou plnoautomatizovanej kontinuálnej linky na spracovanie VKM aj do USA, kam doteraz dodala 3 linky. Informoval o tom František Kurucz, riaditeľ KURUC – COMPANY spol. s r. o.

,,Dosky z VKM sa používajú pri suchej výstavbe domov, chát a iných stavieb, lebo ponúkajú vynikajúce úžitkové vlastnosti za pomerne nízku obstarávaciu cenu. K výrobkom patria: doska TETRA K, panel TETRA K, priečky TETRA K.  Jediným z materiálov použitým pri výrobe je aj čistý technologický odpad z výroby obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, bez pridania lepidiel alebo iných materiálov. Výrobky TETRA K je možné vyrábať aj z použitých obalov zo separovaného zberu odpadu po úprave,  dezinfekciou a pridaním aditív sa dosky svojimi vlastnosťami vyrovnajú aj  niekoľkonásobne drahším výrobkom. Panel TETRA K je zložený výrobok, ktorý sa vyrába vysokotlakým striekaním PUR peny medzi dve dosky TETRA K,“ konštatoval F. Kurucz.

Dodal, že na úspešnom podnikaní firmy má svoj podiel aj Recyklačný fond, ktorý  podporil dotáciami zavedenie separovaného zberu odpadov z VKM, jeho rozšírenie a vybudovanie kapacít na zhodnotenie. Spoločnosti KURUC – COMPANY fond poskytol dve dotácie v celkovej výške 2,7 mil. EUR. Prvá bola v roku 2003 použitá na zavedenie technológie spracovania VKM a druhá v roku 2009 na realizáciu projektu Recyklácia VKM – papierenským spôsobom. ,,Práve tento projekt priniesol zvýšenie kapacity nášho závodu z 2000 na 4000 ton spracovaných odpadov z obalov ročne. Stál viac ako sedem miliónov EUR. Táto nová technológia recykluje ťažko spracovateľný zberový papier a odpady VKM, takzvaným mokrým spôsobom,“ povedal F. Kurucz.

Dodal, že KURUC – COMPANY spol. s r. o. je rodinnou firmou, ktorá podniká v recyklácii tetrapakov viac ako 18 rokov a zamestnáva 25 pracovníkov. Do roku 2002 sa však komodita VKM na Slovensku nesledovala a v podstate ani nezbierala. Obce prejavili záujem o jej zber najmä prostredníctvom zberu na školách.

,,Naše kapacity dovoľujú spracovať aj väčšie množstvá, ale problémom je naďalej množstvo a kvalita vyzbieraných tetrapakov. Zberovým papierom čiastočne nahrádzame nedostatok VKM. Ten však môžeme  použiť iba v technológii nasávanej kartonáže. Celá škála výrobkov, od fixačných vložiek používaných pri balení a ochrane výrobkov bielej a čiernej techniky, cez obaly na vajíčka a zeleninu, jednorazové zdravotnícke pomôcky až po zakoreňovače, to všetko sú výstupy z nasávanej kartonáže,“ vysvetlil F. Kurucz. 

Poukázal aj na to, že v hlavnom meste amerického štátu IOWA Des Moines, pod patronátom tamojšieho guvernéra, už od roku 2012 úspešne pracujú dve linky na spracovanie obalov z VKM. Linku vyvinula firma KURUC – COMPANY.  Inštalované technológie získali viaceré ocenenenia: 2013 – Environmental Impact Award (Cena za vplyv na životné prostredie), 2012 – Iowa Governor’s Environmental Excellence Award (Cena za Iowa Governor’s Environmental Excellence) a 2012 – Iowa Recycling Association‘s Murray J. Fox  Recycling Innovation Award (Cena Iowskej asociácie recyklovania Murray J. Fox za Inovácie v recyklovaní).

,,Na základe kontraktu, ktorý máme podpísaný s ruským odberateľom, bude koncom tohto roku  inštalovaná pilotná linka s kapacitou 3 500 t ročne v okolí Moskvy.  Nová linka je už vyrobená a pripravená na export v našom závode v Šuranoch, po ukončení procesu prípravy na transport bude expedovaná a následne inštalovaná  podľa zadania odberateľa,“ uzavrel F. Kurucz.

Recyklačným fondom bola podporená dotáciami priamo firma KURUC – COMPANY spol. s r. o., ale aj projekty týkajúce sa zberu VKM. Fond poskytol dotácie v celkovej  výške 3 710 000,- EUR na zber odpadov z VKM a ich  recykláciu od roku 2004. Tento projekt nadväzoval na projekt EKOPAKY, realizovaný SAŽP (v spolupráci s Recyklačným fondom a firmou KURUC – COMPANY spol. s r. o.), ktorý bol zameraný na propagáciu zhodnotenia a triedený zber použitých viacvrstvových kombinovaných nápojových obalov na školách. Projekt prebieha už od roku 1998. Školy z územia celého Slovenska, ktorých je v súčasnosti až 800, sa do projektu každoročne zapájajú. Zvýšenie environmentálneho povedomia obyvateľov Slovenska v oblasti spotrebiteľskej výchovy je jedným z hlavných cieľov projektu. Zdôraznená je potreba separovaného zberu a ďalšie využitie použitých viacvrstvových nápojových obalov.

Doplňujúce informácie o VKM

 

K najpoužívanejším obalom na  balenie tekutých a sypkých materiálov patria obaly z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky (nápojové kartóny). Tieto obaly chránia potraviny pred poškodením, svetlom, kyslíkom a mikroorganizmami. Tvoria ich najmä  celulózové vlákna, ktoré sú vyrobené z drevnej hmoty, t. j. z obnoviteľnej suroviny. Sú recyklovateľné vďaka svojmu zloženiu. Predstavujú efektívny a ekologický spôsob distribúcie chladených a nechladených nápojov a potravín.

Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky (VKM) patria do širokej skupiny kompozitných obalových materiálov, ktorých zloženie je: 75 % až 80 % – papier alebo lepenka, 20 % až 25 % – PE, hliníková fólia. Tzv. kompozitné obalové materiály sú vyrobené z rôznych  materiálov. Tie nie je možné manuálne od seba oddeliť, pričom žiadny z nich nedosahuje 95 %-ný váhový podiel z celkovej váhy kompozitu. K jednorazovým obalom patria nápojové kartóny, preto prázdne končia v separovanom zbere alebo v komunálnom odpade. Predstavujú cca 5 % z celkového objemu obalov z papiera a lepenky.

 

Zberový papier je najčastejšie recyklovaným materiálom

Posted on by

V súčasnosti má Slovensko vybudované rozsiahle a moderné kapacity na materiálové zhodnocovanie zberového papiera. Najväčšími spracovateľmi zberového papiera sú Metsä Tissue Slovakia s. r. o. a SHP Harmanec, a. s. Ročne zúžitkujú firmy združené v Zväze celulózo-papierenského priemyslu (ZCPP) spolu približne 100 000 ton zberového papiera, z toho dovoz predstavuje menej ako tretinu. Materiálovým zhodnocovaním zberového papiera sa v SR vyrábajú hlavne hygienické papiere – cca 140 000 ton ročne a baliace papiere – viac ako 50 000 ton. Podľa Európskej rady pre zhodnotený papier (ERPC), vzrástla v Európe za posledných 20 rokov recyklácia papiera o 30 % a papier sa stal materiálom s najväčšou mierou recyklácie. V roku 2012 sa v Európe zrecyklovalo 71,7 % papierového odpadu.

 

Generálny sekretár Zväzu celulózo-papierenského priemyslu (ZCPP) Juraj Dlhopolček k tomu uviedol: ,,V komodite papier sú  záväzné limity pre zhodnocovanie od roku 2012 vo výške 68 %. Slovensko má pre plnenie týchto limitov dostatočnú výrobnú kapacitu i výrobnú rezervu. Časť zberového papiera sa musí pre naplnenie výrobných kapacít spracovateľov i dovážať, ale časť iného sortimentu zberových papierov sa zase vyváža. Pre medzinárodný obchod s touto komoditou totiž neexistujú žiadne prekážky, pretože nejde o nebezpečný odpad. Cieľom sektora papiera Recyklačného fondu v roku 2012 bolo rozšíriť triedený zber, triedenie a úpravu odpadov z papiera a lepenky v obciach a mestách. Dôraz bol kladený na zvýšenie účinnosti triedeného zberu a recykláciu vyseparovanej komodity. Pri práci so žiadateľmi bol kladený dôraz na evidenciu a vykazovanie v celom toku sledovania komodity. Sektor papiera v roku 2012 prerokoval a schválil 2 jednokomoditné a 13 viackomoditných žiadostí a schválil im podporu vo výške 410 194 EUR. Zo sektora bolo v roku 2012 vyplatených celkovo 330 153 EUR a z toho triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 153 320 EUR. Od svojho vzniku až doteraz sektor vyplatil spolu 17 841 306 EUR.“

 

V roku 2013 si dal sektor papiera za úlohu podporiť a zintenzívniť triedený zber v obciach, mestách a zberových spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú výkonom triedeného zberu a úpravy  papiera a lepenky. ,,V roku 2013 podporujeme recykláciu a zhodnotenie  zberového papiera z tuzemských zdrojov, v spoločnostiach papierenského priemyslu na území SR. Sektor bude aj v ďalších obdobiach aktívne postupovať v prípade zavádzania nových BAT technológií zameraných na úpravu, zhodnotenie a recykláciu papiera a lepenky. Pri zohľadnení finančných a legislatívnych možností sektora budeme podporovať aj projekty zamerané na zhodnotenie zberového papiera inými spôsobmi – energetické zhodnotenie, biorafinérie a podobne,“ konštatoval J. Dlhopolček.

 

Celulózovo-papierenské odvetvie patrí k najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky, s ročnými tržbami cca 800 mil. EUR. K najvýznamnejším projektom, podporeným dotáciami z Recyklačného fondu, patrili doteraz zrealizované projekty v SHP Harmanec, a. s., na zvýšenie kapacity papierenského stroja a zvýšenie spotreby základnej suroviny. Dôležitá bola aj realizácia 3 projektov v spoločnosti Metsä Tissue Slovakia s. r. o., Žilina. Dotácie dostali aj LUDOPRINT, a. s., Bobot, Harmanec – Kuvert, spol. s r. o., Brezno a SHP SLAVOŠOVCE, a. s., Slavošovce. Podporené boli aj projekty Smurfit Kappa Štúrovo, a. s. na vytvorenie 6 spoločností na triedenie a úpravu zberového papiera, ktoré fungujú aj po uzavretí materského závodu v Štúrove.

Recyklačný fond, v priebehu svojej činnosti do 30. septembra 2013, schválil spolu 17234 žiadostí podnikateľov a obcí, s poskytnutím prostriedkov v sume viac než 169,7 mil. EUR. Z toho 22,6 mil. EUR poskytol fond mestám a obciam vo forme obligatórnych príspevkov za vytriedené zložky komunálneho odpadu –  nárok na túto formu príspevku si na Slovensku, či už priamo alebo v rámci účasti v združeniach miest a obcí, uplatňuje viac ako 2800 obcí. Spracovateľom starých vozidiel vyplatil fond na základe ich 2 764 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov spracovania starých vozidiel a prevádzkovania určených parkovísk vyše 14,39 mil. EUR.

 

Recyklačné kapacity sú dobré, zber a separácia kovových obalov zaostávajú

Posted on by

Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov. Horšia je však situácia v zbere a separovaní kovových obalov. V mnohých mestách a obciach sa kovové obaly nezbierajú vôbec, alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často však chýbajú zberné nádoby na separovaný zber kovových obalov a problémom je tradične nedostatok financií.  Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam. V roku 2012 sa prioritne zameral na podporu triedeného zberu v mestách a obciach a na podporu vzdelávania a osvety v nakladaní s odpadmi. Pri podpore projektov smerovali finančné prostriedky najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu kovové obaly ako novú komoditu v regióne, alebo zvyšovali  jeho účinnosť. Sektor týmto postupom riešil aj zabezpečenie dostatku vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval triedený zber kovových obalov. Celkovo v roku 2012 podporil 8 viackomoditných žiadostí, vo výške 25,26 tis. EUR. Z účtu sektora sa vyplatilo 18,13 tis. EUR, z toho triedený zber odpadov z kovových obalov podporil sumou 14,16 tis. EUR,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových obalov aktívne spolupracovať s obcami, mestami a recyklátormi komodity. Cieľom aktivít bude dosiahnuť čo najlepšie fungovanie systému zhodnocovania odpadu z kovových obalov.

 

,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom potrebné sledovať tok odpadu až na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďovania, ako aj samotnej recyklácie odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne riešenia. Sektor rozpracuje a v praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných možností sektor podporuje také technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na BAT pre zvýšenie účinnosti recyklácie v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J. Líška.

 

Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz podporil zo sektora kovových obalov celkovo 171 projektov, v celkovej hodnote 18 076 484 EUR. Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených 168 viackomoditných žiadostí pre podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote 17 665 915 EUR, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov boli určené dotácie vo výške 170 843 EUR. Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty vo výške 410 569 EUR, zamerané na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.

 

Kovové obaly na báze hliníka, či železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné pre obalový materiál. Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká, cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby, dózy, sudy, škatule, veká, fólie a pod.

 

Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových obalov patria projekty spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané na recykláciu odpadov z kovových obalov. Tieto projekty zefektívňujú spracovanie tenkostenných obalov z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných kovových obalov zo železa, ocele a hliníka a jeho zliatin na západnom Slovensku.

 

Spracovanie odpadového skla v SR nekleslo ani počas krízy pod 60 000 ton

Posted on by

Množstvo zhodnoteného odpadového skla na Slovensku počas 5 rokov trvania hospodárskej krízy kolíše, ale ani raz nekleslo pod úroveň 60 000 ton za rok. Znamená to, že od roku 2002, kedy začal Recyklačný fond podporovať zber a recykláciu odpadového skla, sa úroveň jeho zhodnocovania zvýšila najmenej trikrát, keď v roku 2002 sa ho zhodnotilo iba 18 000 ton. V SR sú v súčasnosti vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na odpadové sklo a tak len minimálne množstvá odpadového skla by mali končiť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

„Triedený zber skla by sa mal zaviesť do roku 2015 vo všetkých obciach na Slovensku. V tom istom roku by sa mala zvýšiť príprava na opätovné použitie a recykláciu skla z odpadu z domácností najmenej na 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov ročne. Zároveň by sa mala zabezpečiť aj miera zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov zo skla na úrovni 60 %. Preto  cieľom sektora skla Recyklačného fondu je zefektívnenie  systému  triedeného  zberu  a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory. Tá bude zameraná najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, umožňujúcich oddelený triedený zber odpadu z bieleho a farebného skla. Okrem toho, aj obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia. Rozvoj triedeného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná. Treba však vedieť aj to, že triedený zber skla je pre obce stratový,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v roku 2012 sektor skla podporil 16 žiadostí, na realizáciu ktorých bolo schválených 771,69 tis. EUR. Triedený zber a zhodnotenie odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 487,08 tis. EUR. Z účtu sektora bola v roku 2012 vyplatená suma 190,66 tis. EUR.

Od svojho vzniku, v roku 2002 do augusta 2013, podporil fond spolu 262 projektov v celkovej hodnote 8,2 mil. EUR. Dotácie boli zamerané na podporu triedeného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy. Z celkového počtu projektov bola na 19 jednokomoditných poskytnutá podpora 2,1 mil. EUR a na 243 viackomoditných projektov podpora viac ako 6,1 mil. EUR. Za obdobie 2002 – 08/2013  smeruje viac ako 90 % prostriedkov zo sektora skla Recyklačného fondu do zavedenia a zintenzívnenia triedeného zberu v mestách a obciach, vrátane jeho konečného zhodnotenia.

 

,,Na Slovensku je najvýznamnejším spracovateľom odpadového skla Vetropack Nemšová, s. r. o., ktorý recykluje hlavne obalové  a tabuľové sklo. Recyklačná linka v Nemšovej môže ročne spracovať až 120 000 ton črepov. Spracovávaním špeciálnych skiel (odpadového skla z automobilov, lepených bezpečnostných a tvrdených skiel, skiel s drôtenou vložkou a iných) sa zaoberá Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava, s prevádzkou v Šelpiciach. Ročná kapacita linky tejto spoločnosti je cca 20 000 ton. Odhadom by mala každý rok spracovať 2000-2500 ton autoskiel, zvyšok kapacity má voľný pre iné druhy skla, vrátane možnosti spracovania odpadového skla z triedeného zberu,“ povedal J. Líška.

Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora skla Recyklačného fondu patrí projekt spoločnosti Vetropack Nemšová, s. r. o., podporený sumou 663 878 EUR na výstavbu triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla z triedeného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené projekty sa týkali predovšetkým triedeného zberu v mestách a obciach. Vetropack Nemšová, s. r. o. pri výrobe obalového skla používa odpadové sklo z triedeného zberu v objeme 30 až 80 % a to v závislosti od čistoty vytriedeného skla. Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu ‑ sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4‑tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť.

 

Predpokladaný čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % (zdroj: „Účasť obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“). Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach (5 rokov). Disponibilný objem skla v komunálnom odpade na Slovensku počas posledných 3 rokov je na základe váhového podielu 6 % v priemere 106 000 – 108 000 ton (ide o všetko sklo v KO). Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň triedeného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 60 % (ide o sklo spracované vo Vetropack Nemšová, s. r. o. a Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava). Predpokladaná miera zhodnotenia vytriedeného odpadového skla by mala do roku 2015 mierne rásť na úroveň cca 70 000 ton/rok.

 

Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj triedený zber, ktorý vždy bol pre obce stratový. Úlohou Recyklačného fondu preto aj v najbližšej budúcnosti ostáva podporovať mestá a obce príspevkami za vytriedené sklo, ale aj dotáciami na zavedenie a zintenzívnenie triedeného zberu skla. Od roku 2005 má však fond každoročne k dispozícii čoraz nižšie finančné prostriedky, ktoré môže použiť na tento účel. Podľa novely Zákona o odpadoch (č. 733 z roku 2004), neplatia za dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo výrobkov balených v takýchto obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia, ktorí v danom kalendárnom roku splnia limity zhodnotenia alebo recyklácie odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením Vlády Slovenskej republiky. Ročne tak fondu chýba cca 50 % zdrojov z obdobia pred účinnosťou tohto zákona.

ETOP Púchov má široký sortiment výrobkov z opotrebovaných pneumatík

Posted on by

Spoločnosť ETOP, a.s., Púchov za posledných 10 rokov, až doteraz, do svojich výrobkov zapracovala cca 25 000 ton gumenej drviny, vznikajúcej pri spracovaní opotrebovaných pneumatík. Výslednými produktmi firmy, s využitím spracovanej drviny, sú gumokovové obruče, retardéry, podstavce pod dopravné značenie, vodorovné značenie diaľníc, gumokovové kolieska a ďalšie výrobky. Vplyvom krízy a platobnej neschopnosti odberateľov sa predtým sľubne rozbehnutý odbyt výrobkov v posledných rokoch veľmi znížil. Informoval o tom Vladimír Lukáč, riaditeľ ETOP, a. s., Púchov.

 

,,Spoločnosť ETOP získala z Recyklačného fondu dotácie na dva podporené projekty spolu vo výške 808 000 EUR. Prvú z nich použila na investície – nákup lisov a kovových foriem, využívaných pri výrobe gumokovových obručí. Druhá dotácia poslúžila na projekt týkajúci sa spracovania opotrebovaných pneumatík z osobných áut, s ročnou kapacitou až 1 600 t opotrebovaných pneumatík. Druhotné suroviny pritom využívame v nových výrobkoch, ako sú retardéry, podstavce pod dopravné značenie, gumokovové kolieska, gumové komponenty fotovoltaiky a pod. Prostriedky z fondu sme použili na zabezpečenie zberu opotrebovaných pneumatík a nákup a výrobu foriem, vysokozdvižných vozidiel a skladového hospodárstva,“ povedal V. Lukáč.

 

Materská spoločnosť ETOP TRADING, ako aj skupina spoločnosti ETOP, rozvíja v oblasti recyklácie vlastný výrobný program patentovo chránených netradičných produktov. Obchoduje v 37 krajinách. Od roku 1990 pôsobí na slovenskom trhu a gumovýrobe sa venuje od roku 1993. ETOP, a. s. vyrába plné kolesá pre agrotechniku. Do výrobkov zapracúva gumovú drvinu z opotrebovaných pneumatík. Vlastné výrobky exportuje takmer do všetkých krajín Európskej únie, ale aj do krajín Višegrádskej štvorky a na Balkán. Projekt je významný nielen z environmentálneho hľadiska, ale podporil aj zamestnanosť v púchovskom regióne. ETOP, a. s., v súčasnosti zamestnáva cca 130 osôb a 70 osôb v súvislosti s projektom.

 

Filozofiou spoločnosti ETOP je ekonómia, ekológia, ergonómia. Od roku 1990 vyrába z odpadových duší protišmykové návlečky na obuv, od roku 1996 je výrobcom kolies z odpadových zmesí a zber, recykláciu a zapracovanie opotrebovaných pneumatík do technologického procesu lamelových kolies s diskom, bez disku a diaľničného programu zaviedla od roku 2002. Od roku 2009 ETOP vyrába špecializované priemyselne chránené gumové podložky pod oceľové konštrukcie solárnych a fotovoltaických panelov.

Odpadovú zmes, drvinu a sekance z opotrebovaných pneumatík spoločnosť používa ako základnú hmotu na výrobu. Prednosťou špeciálnej technológie, ktorú firma vyvinula, je, že z rozomletých pneumatík získava opäť kvalitnú vulkanizačnú hmotu, ktorú využíva vo výrobkoch ako kolesá, spomaľovače, podstavce diaľničného značenia. Výrobky získané z tohto procesu majú plnú hodnotu vulkanizovaných zmesí, čím je projekt ekonomicky prínosný. Sú to dlažby, kolesá, krytina, retardéry, vodorovné značenie diaľníc. Výrobky a technológie, ako lamelové kolesá a technológie súvisiace s fotovoltickými konštrukciami sú priemyselne chránené.

 

Kríza pribrzdila odbyt výrobkov z drviny z opotrebovaných pneumatík

Posted on by

Situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania opotrebovaných pneumatík na Slovensku je pomerne priaznivá. Vývojové tendencie však nepriaznivo ovplyvňuje už 5 rokov trvajúca kríza, ktorá znížila dopyt po gumenej drvine i hotových výrobkoch z nej. Opotrebované pneumatiky sa v súčasnosti na Slovensku zhodnocujú mechanickým spracovaním na drvinu, pyrolýznym rozkladom bez prístupu vzduchu a energetickým zhodnotením – spaľovaním v cementárňach. Kým zhodnocovacie kapacity sú dostatočné, rezervy sú ešte v zbere opotrebovaných pneumatík. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,V sektore opotrebovaných pneumatík Recyklačného fondu je situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania odpadu, vzhľadom na vytvorené recyklačné a spracovateľské kapacity, priaznivá. K tomu vo významnej miere prispel Recyklačný fond posilnením kapacít v oblasti mechanického spracovania a zhodnocovania odpadu z opotrebovaných pneumatík. V roku 2012 sektor opotrebovaných pneumatík podporil 11 projektových žiadostí, na ktorých sa podieľal spolu s inými sektormi fondu sumou 36,16 tis. EUR a z účtu sektora bolo vyplatených celkovo 34,79 tis. EUR. Triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 29,22 tis. EUR. Vzhľadom na to, že zber opotrebovaných pneumatík zaostáva za ich spracovaním, bude sektor opotrebovaných pneumatík koncentrovane pristupovať k plošnému zvýšeniu ich zberu,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že naďalej pretrvávajú problémy s internetovým obchodom s pneumatikami, kde nie je možné zachytiť dovozcu pneumatík na Slovensko, čo negatívne vplýva na výber recyklačných poplatkov. Recyklačnému fondu neustále z tohto dôvodu klesajú príjmy z komodity opotrebovaných pneumatík a tým mu chýbajú zdroje na podporu zberu a recyklácie tejto komodity.

 

,,Pokračujeme v budovaní celoslovenského komplexného systému nakladania s opotrebovanými pneumatikami, ale tento rozvoj negatívne ovplyvnila hospodárska kríza, predovšetkým znížením dopytu po hotových výrobkoch z gumenej drviny. Na Slovensku sú už zabezpečené dostatočné spracovateľské a zvozové kapacity, preto Recyklačný fond nepodporuje budovanie ďalších spracovateľských kapacít a zameriava sa na udržanie zberu opotrebovaných pneumatík a na rozvoj konečného spracovania gumenej a textilnej drviny pochádzajúcej z týchto pneumatík,“ povedal J. Líška.

 

Dodal, že fond sa v budúcom období sústredí na koordinovanie vzájomnej spolupráce zberateľských firiem s recyklátormi. Prinesie to zlepšenie komplexného systému zberu, zvozu a spracovania opotrebovaných pneumatík a podporí využitie drviny z pneumatík pri výrobe nových výrobkov.

 

Materiálovo sa pneumatiky zhodnocujú predovšetkým v zariadeniach spoločností V.O.D.S., a. s. Košice v závode v Kechneci a ETOP, a.s., Púchov, v ktorých sa z opotrebovaných pneumatík vyrábajú nové gumové produkty.

 

Pyrolýzne spracovanie pneumatík vykonáva firma DRON – Sklady, s.r.o., Dunajská Streda. Proces rozkladu prebieha bez prístupu vzduchu pri vyšších teplotách. Hlavnou úlohou technologickej linky je termické štiepenie polymérov, na základe ktorého sa druhotné suroviny vrátia do výrobného cyklu vo forme nových chemikálií a palív po pyrolýze vstupných materiálov. Firmy V.O.D.S., ETOP a DRON – Sklady podporil dotáciami Recyklačný fond.

 

Značná časť opotrebovaných pneumatík sa však využívala, či doteraz využíva aj energeticky v  cementárňach ako zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov (Holcim Slovensko a. s. Rohožník, Považská cementáreň, a. s. Ladce, Cemmac a. s. Horné Srnie). Skutočné čísla však nie sú k dispozícii, pretože na Slovensku chýba presný systém evidencie v oblasti odpadov.

Líder trhu – DETOX doteraz vyzbieral 66 tisíc ton opotrebovaných olejov

Posted on by

Spoločnosť DETOX, s. r. o., Banská Bystrica vyzbierala od roku 1999 do konca minulého roka 66 tisíc ton a zhodnotila 62 tisíc ton opotrebovaných olejov, čo ju pasuje do pozície lídra na slovenskom trhu v zbere a zhodnocovaní odpadových olejov. Kým v roku 1999 DETOX spracoval 352 ton odpadových olejov, vlani to bolo už 9,6 tisíc ton, z množstva cca 30-tisíc ton výskytu odpadových olejov na Slovensku. Informoval o tom Igor Slobodník, konateľ firmy DETOX, s. r. o.

 

,,Sídlo spoločnosti je v Banskej Bystrici, kde sa nachádza Centrum fyzikálno – chemických úprav odpadov s technológiami na zhodnotenie svetelných zdrojov s obsahom ortuti, na zneškodnenie odpadových chemikálií neutralizáciou, deemulgácia zmesí ropných olejov a vody a tiež na mechanickú úpravu odpadov. Najdôležitejšiu prevádzku však máme v Rimavskej Sobote, kde prevádzkujeme Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov, zamerané najmä na regeneráciu odpadových rozpúšťadiel a materiálové zhodnocovanie odpadových olejov. Výsledným produktom sú ľahké a ťažké vykurovacie oleje, ktoré tvoria predajné produkty spoločnosti pod obchodným názvom OLEPAL V 1, OLEPAL V 2 a OLEPAL P2, zavedený do výrobného programu v roku 2012“, konštatoval I. Slobodník.

 

Dodal, že moderné prevádzky firma vybudovala hlavne z vlastných a úverových zdrojov a maximálne do 30 % z celkových investičných nákladov im na jednotlivé projekty prispel Recyklačný fond. Spolu Recyklačný fond podporil 15 projektov spoločnosti DETOX dotáciami v celkovej výške 2,179 mil. EUR. Opotrebovaných olejov sa týkalo 12 projektov v celkovej výške 2,116 mil. EUR.

 

,,Zber odpadových olejov vykonávame hlavne cisternovými vozidlami, ktoré sú vybavené sondou na kontinuálne meranie obsahu vody v odpadových olejoch. Tým poskytujeme zákazníkom  hneď po preberaní  odpadového oleja prvotnú informáciu o kvalite oleja. Tiež to zvyšuje efektivitu zberu a bezpečnosti pri preprave nebezpečných odpadov. V  závodoch vo vlastných laboratóriách vykonávame podrobné analýzy, ktoré slúžia k určovaniu kvality prijatých odpadov. Pri odpadových olejoch analyzujeme  obsah vody, chlóru, ťažkých kovov a iných kontaminantov, bod vzplanutia, mechanické nečistoty, kinematickú viskozitu, hustotu, merné teplo recyklovaného oleja a ďalšie parametre,“ vymenoval I. Slobodník.

Spoločnosť DETOX s. r. o., Banská Bystrica, založená v roku 1992, patrí medzi najprogresívnejšie sa rozvíjajúce slovenské spoločnosti v oblasti zberu,  prepravy a zhodnocovania odpadov, realizácie špeciálnych priemyselných služieb, chemických rozborov a analýz odpadov, služieb environmentálneho servisu a poradenstva. DETOX s. r. o. sa zaoberá recykláciou rôznych špeciálnych druhov odpadov, napr. odpadových minerálnych olejov, odpadových emulzií, rozpúšťadiel, svetelných zdrojov s obsahom ortuti a zneškodňovaním širokej škály odpadov od odpadových kyselín a chemikálií až po kaly a znečistené absorbenty. Spoločnosť sa zameriava na zber, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov od priemyselných podnikov, podnikateľských subjektov a obcí. Hlavnými zbernými druhmi odpadov sú odpadové oleje, rozpúšťadlá, svetelné zdroje s obsahom ortuti, ako aj odpadové chemikálie.

Od roku 2001 odoberá aj nebezpečné zložky vyseparované z komunálneho odpadu produkovaného obyvateľmi. Venuje sa aj environmentálnemu poradenstvu a projektovej činnosti. Investičné prostriedky, získané vstupom zahraničného partnera E. I. P. v roku 2000, spoločnosť použila na technický a organizačný rozvoj, hlavne v Rimavskej Sobote. V roku 2002 tu uviedli do prevádzky technologickú linku na spracovanie odpadových olejov LORO s kapacitou 15-tisíc ton ročne, s významným prispením Recyklačného fondu. DETOX s. r. o. v súčasnosti zmluvne zabezpečuje zber a spracovanie olejov pre takmer 1100 zákazníkov.